Záverečné práce – ponuka tém pre akad. rok 2025/26
Pre bakalárske študijné programy
Pre magisterský študijný program
Pre doktorandský študijný program
Pre bakalárske študijné programy
Geografia, kartografia a geoinformatika
ZKI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Mosty a prievozy majú dôležitý význam v krajine z hľadiska prekonania vodného toku ako prirodzenej prekážky. Práca sa zaoberá ich identifikáciou na vybraných mapových dielach v časovom reze. Súčasťou práce je identifikácia s mapových znakov
ZKI2 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá kartografickými aspektmi máp sveta s tematikou zobrazenia morských prúdov v geografických atlasoch, ich analýzou, zmenami a rôznorodosťou. Študované sú dostupné domáce a zahraničné atlasy v časovom reze. Analýza a hodnotenie máp sa zameriava na metódy mapového vyjadrovania, použitie mapových znakov, kompozíciu máp a ďalších kartografických aspektov, následne štatistické vyhodnotenie získaných údajov.
ZKI3 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Mapy sú súčasťou aj kníh, hlavne fantazijného žánru. Uskutočnený bude prehľad literárnych diel, v ktorých sa nachádzajú fantazijné mapy. Práca sa zaoberá analýzou vybraného súboru fantazijných máp z hľadiska tematickej kartografie.
ZKI4 Mgr. Veronika Beranová, PhD.
Poľnohospodári posledné roky hľadajú spôsoby na zvýšenie úrodnosti a zároveň zníženie finančných strát hlavne v optimalizácii efektivity agrotechnických zásahov. Optimalizácia zásahov a udržateľnosť poľnohospodárstva je jednou z hlavných úloh precízneho poľnohospodárstva. Pre aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva je potrebné poznať predovšetkým prírodné podmienky, čo je úlohou práve komplexného geoekologického výskumu. Rozmach technológií v oblasti geografických informačných systémov či rôznych senzorov na zaznamenávanie faktorov prostredia otvára pre klasický geoekologický výskum nové dimenzie. Študent si v rámci tvorby práce osvojí metódy geoekologického výskumu, ale zároveň vypracuje podklad pre potreby poľnohospodárov na aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva.
ZKI5 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Práca bude hodnotiť vybrané detské ihriská v Bratislave z hľadiska zatienenia budovami a stromovou vegetáciou, čo má vplyv na termálny komfort. Zatienenie je dôležité predovšetkým v horúcich letných dňoch. Naopak v jesennom, zimnom a jarnom období ľudia preferujú oddych na slnku. Práca bude modelovať zatienenie v rôznych obdobiach roka, pričom sa bude posudzovať jednak plocha ihriska s hracími prvkami, plocha určená na športové aktivity, ako aj lavičky na ihrisku a v okolí. Pri výpočte zatienenia sa využijú lidarové bodové mračná, aby bolo možné modelovať oslnenie pod stromovou pokrývkou. Na základe výsledkov práce bude možné identifikovať ihriská, ktoré najviac potrebujú tieniace prvky, alebo ihriská s nedostatkom miest na sedenie na slnku či v tieni.
ZKI6 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Nedávno navrhnutá metrika hodnotenia mestskej zelene 3-30-300 umožňuje relatívne jednoducho vyhodnotiť dostupnosť zelene pre obyvateľstvo z hľadiska jej zdravotných benefitov ako je redukcia stresu, zmierňovanie teplôt, podpora fyzickej aktivity či sociálnej kohézie. Pravidlo hovorí, že z každého obydlia, školy alebo pracoviska by mali byť viditeľné minimálne 3 stromy, v okolí by malo byť aspoň 30% stromovej pokrývky a najbližší park by mal byť v dostupnosti minimálne 300 m. Dostupnosť parkov sa bude hodnotiť prostredníctvom sieťových analýz. Stromová pokrývka a viditeľnosť stromov sa bude vyhodnocovať vo vzdialenostných zónach okolo budov v prostredí Postgres/PostGIS. Práca bude analyzovať vybrané časť Bratislavy podľa dostupnosti dát z pasportizácie zelene.
ZKI7 Mgr. Michal Druga, PhD.
Krajina na Slovensku sa mení predovšetkým v dôsledku zmien jej využívania človekom. Lokalizácia týchto zmien nie je náhodná, ale viac či menej usmerňovaná vlastnosťami krajiny – geografickými faktormi. Téma zahŕňa identifikáciu zmien krajinnej pokrývky vo vybranom území, následné vypracovanie máp geografických faktorov a nakoniec analýzu vplyvu faktorov na zmeny. Jedná sa preto o prierezovú geografickú tému. Študent sa na jednej strane naučí používať viaceré analytické nástroje GIS a osvojí si jednoduché štatistické postupy, na druhej strane si vyskúša geografickú teóriu o hľadaní súvislostí medzi zložkami krajiny na ich vzťahoch v reálnom území. Podrobnejšia špecifikácia prebehne po diskusii so študentom, keďže ciele a metódy sú úzko previazané s výberom územia a dĺžky skúmanej periódy, je teda možné si vybrať z ich širokej palety.
ZKI8 Mgr. Michal Druga, PhD.
CLUE (conversion of land use and its effects) je model zmien využitia zeme vyvinutý na simuláciu budúcich zmien krajinnej pokrývky, ako napríklad urbanizácia, odlesňovanie, extenzifikácia či intenzifikácia poľnohospodárstva. Rôzne jeho verzie patria k svetovo najpoužívanejším modelom v tejto oblasti. Zohľadňujú fyzicko- aj humánno-geografické faktory konverzie využitia zeme: charakteristiky danej lokality, dopyt po rôznych typoch využitia zeme, zložitosť konverzie medzi nimi, zákonné obmedzenia a podobne. Cieľom témy je vytvoriť prehľad súčasných aplikácií týchto modelov, osvojiť si používanie najvhodnejšieho z nich, získať vhodné vstupné dáta a otestovať ho na území Slovenska.
ZKI9 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Sídelná zeleň zlepšuje kvalitu života obyvateľov a okrem produkcie kyslíka a zadržiavania uhlíka plní viaceré iné funkcie, ako napr. redukciu znečistenia ovzdušia, podporu biodiverzity, zmiernenie hlučnosti a úpravu mikroklimatických pomerov. Tieto konzekvencie sa ukazujú ako významné v súvislosti s klimatickou zmenou. Práca sa venuje detailnému hodnoteniu sídelnej vegetácie časti vybraného mesta spojeného s jej veľkomierkovým mapovaním s pomocou metód DPZ a terénneho výskumu. Výsledky práce majú tiež prínos v oblasti manažmentu krajiny.
ZKI10 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Cieľom práce je charakterizovať aktuálny stav krajinnej pokrývky vybraného územia zahŕňajúceho spolu urbanizované, poľnohospodárske a prírodné prvky krajinnej štruktúry a znázorniť jej priestorovú štruktúru v mierke 1 : 10 000.
ZKI11 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Cieľom práce je porovnať presnosť generalizovaných modelov georeliéfu, vytvorených rôznymi algoritmami, na rozličných úrovniach detailu. Kvantitatívne vyhodnotiť mieru generalizácie a porovnať výsledky presnosti, so zameraním na vyhodnotenie vhodnosti pre rôzne typy georeliéfu a jeho tvary.
ZKI12 Mgr. Veronika Hajdúchová
Práca sa zameriava na vytvorenie a vizualizáciu 3D modelov budov v rôznych úrovniach detailu (LoD) pomocou lidarových dát v prostredí geografických informačných systémov (GIS). Hlavným cieľom je porovnanie schopností komerčného softvéru ArcGIS Pro a voľne dostupného softvéru QGIS s využitím ďalších voľne dostupných nástrojov, ako sú CloudCompare a Blender. Výsledkom práce budú 3D modely budov a komparatívna analýza použitých softvérových nástrojov a ich efektivity.
ZKI13 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Výpočet morfometrických veličín druhého a tretieho rádu na umelých povrchoch a vytvorenie mapovej knižnice týchto veličín pre potreby overovania algoritmov na výpočet krivostí v rôznych programových prostrediach.
ZKI14 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom bude automatická extrakcia budov a ich charakteristík z dát leteckého lidaru. Vytvorená vektorová vrstva bude doplnená o ďalšie atribúty, napr. výšky budov. Vrstva bude štatisticky porovnaná s dostupnými vstvami napr. OSM/ZBGIS/kataster. Predpoklad zručnosti – ArcGIS Pro a CloudCompare.
ZKI15 Mgr. Lívia Labudová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava)
Vplyvom klimatickej zmeny a tým spojených teplotných pomerov sa mení aj nástup a ukončenie vegetačného obdobia. S tým je spojený aj posun jednotlivých fenologických fáz u pozorovaných lesných drevín. V rámci bakalárskej práce bude študent analyzovať zmenu v začiatku a ukončení vegetačného obdobia na vybraných fenologických staniciach na Slovensku, ako aj zmeny vo vybraných fenologických fázach buka lesného. Bakalárska práca má vytvoriť teoretickú bázu pre ďalší výskum problematiky vplyvu klimatickej zmeny (napr. dôsledku suchých období) na lesné ekosystémy na Slovensku, ktorý by bol ďalej realizovaný v rámci nadväzujúcej diplomovej práce.
ZKI16 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Historické pramene ponúkajú pomerne značný a zatiaľ dostatočne nevyužitý potenciál ohľadom nových poznatkov pri štúdiu historickej klímy na našom území. Jedným z takýchto prameňov sú aj noviny Pressburger Zeitung, ktoré vychádzali v Bratislave v rokoch 1764 až 1945 v nemeckom jazyku. Popri inom texte sa tu občas objavia aj informácie o rôznych extrémoch počasia, ktoré sa v tej dobe v Bratislave alebo v jej okolí vyskytli. Cieľom bakalárskej práce je zhodnotiť klimatické informácie, ktoré sa objavili na stránkach týchto novín v období prvej polovice 19. storočia. Pri tejto práci je nutná znalosť nemeckého jazyka. V akademickom roku (2023/24) sa riešila táto téma pre obdobie od začiatku vydávania týchto novín do konca 18. storočia.
ZKI17 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Pravidelné meteorologické merania na Slovensku začínajú na niektorých staniciach v priebehu druhej polovice 19. storočia. Ide však iba o obmedzený počet takýchto miest. Väčšina staníc na našom území pochádza až z 20. storočia, najmä z jeho druhej polovice. Poznatky o počasí a klíme na našom území z obdobia pred začiatkom systematických meteorologických meraní (resp. z lokalít, ktoré v období na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia nemali vlastné merania) čerpáme z rôznych historických záznamov. Takéto poznatky sa týkajú najmä dosiahnutých extrémov počasia, ako sú napr. intenzívne zrážky, resp. ich dlhodobý nedostatok, povodne, búrky, silný vietor, výdatné sneženie, mimoriadna výška snehovej pokrývky, tuhé mrazy, vysoké teploty vzduchu a podobne. Záznamy možno nájsť v rôznych regionálnych archívoch, a to najmä v dobovej tlači, v kronikách, v starých listinách, knihách, mapách, fotografiách, na povodňových značkách a podobne. Na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK sa v rámci výskumu zaoberáme mapovaním historickej klímy na Slovensku a budovaním archívu dát. Cieľom bakalárskej práce je rozšíriť doteraz známe poznatky o klíme vybranej oblasti na Slovensku na základe dostupných historických prameňov ďalej do minulosti a pomôcť tak spoznať doteraz neznámu históriu klímy v tejto lokalite. Na podobnú tému boli doteraz vypracované už štyri bakalárske práce, ktoré sa týkali rôznych oblastí Slovenska. Obohatili nás o nové poznatky najmä z obdobia 19. storočia a začiatku 20. storočia. Najvýznamnejšie výsledky z nich boli publikované aj v niektorých vedeckých časopisoch.
ZKI18 Mgr. Rafael Osvald
Cieľom práce je analyzovať potenciál výroby elektrickej energie umiestnením fotovoltaických panelov na všetky vhodné strechy vo vybranom území. Práca bude zahŕňať identifikáciu vhodných plôch prostredníctvom priestorových analýz v GIS. Pri analýze sa budú zohľadňovať faktory ako sklon, orientácia a zatienenie striech. Výsledkom bude výpočet maximálnej potenciálnej produkcie energie na základe voľne dostupných dát a technických parametrov v súčasnosti používaných panelov. Výstupmi práce budú tabuľky, grafy a vizualizácia výsledkov v podobe mapových výstupov.
ZKI19 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.
Prírodná rezervácia Červený rybník (pri obci Lakšárska Nová ves, CHKO Záhorie) vznikla umelým prehradením potoka Lakšár. Neznáma historická mapa z r. 1766 zachytáva v chránenom území aj ďalšie tri podobné, pravdepodobne staršie hrádze. Cieľom bakalárskej práce je morfologická, pedologická a vegetačná dokumentácia i charakteristika týchto antropických útvarov. Čiastkovými cieľmi výskumu budú 1. zhodnotenie vplyvu uvedených hydrotechnických stavieb na prírodu alúvia potoka Lakšár v chránenom území. 2. pokus o datovanie vzniku hatí (s využitím prírodovedných metód) a napokon o 3. interpretáciu ich účelu. Práca bude vychádzať z analýzy dostupných historických máp, DTM a ortofotosnímok (= zákresy hrádzí, rozsah a zmeny brehových línií, litorálu, využívanie krajiny, odvodnenie územia) a vlastného terénneho prieskumu, pri ktorom si študentka v praxi vyskúša základné metódy pedo- a biogeografického výskume.
ZKI20 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.
Cieľom práce bude rekonštrukcia priestorovej štruktúry, hospodárskeho využívania (extravilánu / intravilánu), hraníc a krajinnej pokrývky chotárneho územia zaniknutej stredovekej dediny na území Bratislavy. Zdrojmi údajov budú dostupné písomné údaje, staré mapy 18. – 20. storočia, ale aj údaje DMR a vlastný terénny výskum, zameraný na dokumentáciu zachovaných reliktov dopravnej infraštruktúry a hospodárskych aktivít (relikty rún, úvozy starých ciest, staré kameňolomy a pod.). Študent si aplikáciou interdisciplinárneho prístupu osvojí syntetické využívanie rôznych prameňov v rámci historickogeografického výskumu.
ZKI21 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Študent na základe analýzy dostupných údajov (literatúry, máp, modelov georeliéfu, údajov z geofondu) spracuje prehľad súčasného poznania rozsahu a charakteru pleistocénneho zaľadnenia Nízkych Tatier (súvisiacich sedimentov a foriem georeliéfu). Súčasťou práce môže byť terénna rekognoskácia vybraných lokalít ovplyvnených zaľadnením.
ZKI22 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Na základe analýzy dobovej tlače (najmä z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia) študent rozšíri a sprehľadní poznanie historických povodní na vybranom toku (či jeho úseku), so zameraním sa aj na morfologické a iné efekty povodní, ktoré boli často motiváciami pre antropogénne zásahy do riečnej krajiny. Detailnejšie poznanie (nežiaducich) prírodných procesov v konkrétnom regióne môže byť ďalším podkladom pre strategické dokumenty a skvalitniť plánované manažmentové opatrenia v rámci implementácie rámcovej smernice o vode. Výhodou (nie nevyhnutnosťou) je znalosť maďarského, prípadne nemeckého jazyka.
ZKI23 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Organogénne a organominerálne kvartérne sedimenty a súvisiace pôdy zaberajú na Slovensku a vo svete malé rozlohy, plnia však v krajine viacero významných environmentálnych funkcií a takisto majú hospodársky význam. Napriek skutočnosti, že sa tieto sedimenty analyzujú v početných paleoekologických štúdiách, v posledných desaťročiach chýba ucelenejší a moderný pohľad sumarizujúci poznanie týchto sedimentov a pôd a ich súčasný stav po masívnej ťažbe najmä v 50. až 80. rokoch 20. storočia a následných manažmentových opatreniach. Práca by mala poskytnúť prehľad týchto typov sedimentov, ich charakter, rozšírenie na Slovensku, „stav“ vybraných významných lokalít, problémy klasifikácie pôd. Upresnenie ich významu v krajine môže byť prínosom pre budúcu ochranu ďalších, stále zanikajúcich lokalít.
ZKI24 Mgr. Adam Rusinko, PhD.
ktoré majú v porovnaní so štandardným ukladaním (v počítači) viacero výhod. Jedným z najznámejších databázových systémov je PostgreSQL
ZKI25 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Bakalárska práca sa venuje rekonštrukcii procesov vo vybranom zosuvnom území na Slovensku s využitím dendrogeomorfologických metód výskumu. Súčasťou práce bude terénny výskum, spracovanie a vyhodnotenie vzoriek v dendrologickom laboratóriu.
ZKI26 Mgr. Vladimír Šagát
Krajinná pokrývka veľkoplošných chránených území bola v ostatných rokoch významne modifikovaná, a to najmä urbanizáciou a odlesňovaním. Výskum týchto zmien vo veľkej mierke je základným predpokladom ich budúcej odbornej a systematickej ochrany. Študent vo vybranom národnom parku alebo chránenej krajinnej oblasti zmapuje krajinnú pokrývku na detailnej úrovni vo viacerých časových horizontoch (po dohode metódou poloautomatickej klasifikácie alebo manuálnej vektorizácie). Následne pristúpi k identifikácii a kategorizácii prebiehajúcich zmien, ako aj k výpočtu základných krajinných metrík, indexov diverzity a ekologickej stability. Napokon vypracuje analýzu vplyvu vybraných geografických faktorov na zistené zmeny.
ZKI27 Mgr. Vladimír Šagát
Pokiaľ dôjde v hospodárskom lese k veternej alebo lykožrútovej kalamite, lesníci majú zo zákona povinnosť takýto porast zabezpečiť pred ďalším odumieraním. Na to slúži vykonanie tzv. náhodnej alebo kalamitnej ťažby. V niektorých prípadoch však vplyvom ťažby dochádza k degradácii pôdneho krytu a významnému utlmeniu následnej prirodzenej či riadenej obnovy lesa. Ako najohrozenejšie sa v tomto zmysle javia väčšie rúbaniská s vysokým sklonom svahu. Cieľom práce je na vybraných modelových územiach verifikovať túto hypotézu, a to s využitím interpretácie leteckých a satelitných snímok, voľne dostupných lesníckych dát, vegetačných indexov a faktorovej analýzy.
ZKI28 Mgr. Adam Šupčík, PhD.
Práca sa zameriava na využitie satelitných snímok v oblasti precízneho poľnohospodárstva. Cieľom je analyzovať a predikovať úrodnosť plodín pomocou analýzy dát získaných z DPZ. Práca sa zameriava na monitorovanie rastu plodín a odhad úrody. Výsledky tejto práce môžu poskytnúť poľnohospodárom cenné informácie na zlepšenie výnosov a efektívnosti ich hospodárenia.
ZKI29 Mgr. Marcel Hudcovič (Geografický ústav SAV, konzultant: Mgr. Robert Pazúr, PhD.)
Cieľom práce je tvorba trénovacích údajov a ich aplikovanie v rámci existujúceho deep learning modelu YOLO na detekciu objektov reprezentujúcich manažment trávnych porastov na ortofotosnímkach zo stredného Slovenska z roku 2024. V rámci bakalárskej práce bude študent pracovať s modelom natrénovaným na vzorkách zo západného Slovenska, bude vyhodnocovať ich schopnosť aplikovania na snímky zo stredného Slovenska, doplní trénovacie vzorky o nové prvky a model s nimi pretrénuje. Študent získa skúsenosti s prácou s umelou inteligenciou, zapojí sa do problematiky riešenej v rámci medzinárodného projektu, a rozšíri alebo nadobudne znalosti v GIS a programovaní.
ZKI30 Mgr. Robert Pazúr, PhD. (Geografický ústav SAV, konzultant: Mgr. Marcel Hudcovič)
Krajina sa neustále mení. Informáciu ako vyzerala kedysi je možné získať pomocou leteckých snímok, ktoré ležia nespracované v rôznych archívoch. Cieľom práce je georeferencovať získané snímky z rôznych historických období v rámci štyroch území na Slovensku, na ktorých prebieha botanicky, geografický a etnologický výskum. Pri spracovaní sa využije softvér Agisoft Metashape, alebo Erdas Imagine. Práca ponúka možné pokračovanie na diplomovej práci kde po spracovaní budú snímky klasifikované a vyhodnocované pomocou modelov umelej inteligencie. Téma prináša jedinečnú možnosť zapojenia sa do širšieho výskumu.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
Učiteľstvo Geografia
upGE1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá kartografickými aspektmi máp sveta s tematikou zobrazenia morských prúdov v geografických atlasoch, ich analýzou, zmenami a rôznorodosťou. Študované sú dostupné domáce a zahraničné atlasy v časovom reze. Analýza a hodnotenie máp sa zameriava na metódy mapového vyjadrovania, použitie mapových znakov, kompozíciu máp a ďalších kartografických aspektov, následne štatistické vyhodnotenie získaných údajov.
upGE2 Mgr. Lívia Labudová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava)
V čase rýchlo sa šíriacich dezinformácií s meteorologickým alebo klimatologickým kontextom je dôležité poznanie a porozumenie základných javov, ktoré sa v rámci klimatického systému vyskytujú, kľúčovým. Iba porozumenie týchto javov vytvára vyšší predpoklad na rozpoznanie dezinformácií a znižuje náchylnosť na uverenie v ich pravdivosť. Set didaktických pomôcok na vysvetlenie vybraného klimatologického javu má pomôcť učiteľom základných škôl pútavou a zrozumiteľnou formou vysvetliť pre žiakov možno ťažšie uchopiteľné a pre nich až abstraktné javy. Bakalárska téma pritom vytvára možnosť prepojiť odborné poznatky z praxe (SHMÚ) na jednej strane a didaktické vedomosti (študent a konzultant RNDr. Ivan Ružek, PhD.) na strane druhej.
upGE3 RNDr. Norbert Polčák, PhD.
Práca na základe vybraných kritérií (klimatické a meteorologické extrémy a zaujímavosti) identifikuje a popisuje lokality vo vybranom území (geomorfologický celok, administratívny celok), ktoré sú vhodné na exkurzie pri vyučovaní geografie.
upGE4 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Na základe analýzy dobovej tlače (najmä z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia) študent rozšíri a sprehľadní poznanie historických povodní na vybranom toku (či jeho úseku), so zameraním sa aj na morfologické a iné efekty povodní, ktoré boli často motiváciami pre antropogénne zásahy do riečnej krajiny. Detailnejšie poznanie (nežiaducich) prírodných procesov v konkrétnom regióne môže byť ďalším podkladom pre strategické dokumenty a skvalitniť plánované manažmentové opatrenia v rámci implementácie rámcovej smernice o vode. Výhodou (nie nevyhnutnosťou) je znalosť maďarského, prípadne nemeckého jazyka.
upGE5 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Študent po dôkladnej analýze dostupnej geografickej a geologickej literatúry z územia študentom zvolenej geomorfologickej jednotky (geomorfologického celku) stručne charakterizuje fyzickogeografické pomery v danej jednotke a vytvorí databázu významných geovedných lokalít (najmä geologických a geomorfologických) – napr. geologických odkryvov, typických foriem georeliéfu ap. ktoré vystihujú geologický a geomorfologický vývoj danej jednotky. Jednotlivé podľa neho významné lokality charakterizuje a môže pripraviť návrh geovednej exkurzie pre žiakov škôl v regióne, resp. ďalších záujemcov za účelom prírodovedného vzdelávania, resp. environmentálnej výchovy.
upGE6 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
upGE7 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
Pre magisterský študijný program
Fyzická geografia a geoinformatika
mZFI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa venuje časovo-priestorovým zmenám krajinnej pokrývky a ich analýze na vybraných starých mapách a ďalších zdrojoch až po súčasnosť. Na základe vzájomného porovnanie získaných zmien krajinnej pokrývky pomocou retrospektívnej analýzy sú identifikované hybné sily zmien a sú dané do vzťahu s historickými krajinnými štruktúrami. Téma sa vyšpecifikuje po výbere územia.
mZFI2 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa venuje kartografickej tvorbe mapových znakov v digitálnej forme. Znaky budú tvorené pre zvolenú ucelenú skupinu genetických foriem georeliéfu využiteľnú pri geomorfologickom mapovaní a tvorbe geomorfologických máp.
mZFI3 Mgr. Veronika Beranová, PhD.
CPoľnohospodári posledné roky hľadajú spôsoby na zvýšenie úrodnosti a zároveň zníženie finančných strát hlavne v optimalizácii efektivity agrotechnických zásahov. Optimalizácia zásahov a udržateľnosť poľnohospodárstva je jednou z hlavných úloh precízneho poľnohospodárstva. Pre aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva je potrebné poznať predovšetkým prírodné podmienky, čo je úlohou práve komplexného geoekologického výskumu. Rozmach technológií v oblasti geografických informačných systémov či rôznych senzorov na zaznamenávanie faktorov prostredia otvára pre klasický geoekologický výskum nové dimenzie. Študent si v rámci tvorby práce osvojí metódy geoekologického výskumu, ale zároveň vypracuje podklad pre potreby poľnohospodárov na aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva.
mZFI4 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Práca sa bude zaoberať identifikáciou lokálnych ostrovov tepla v Bratislave od začiatku 80-tych rokov až po súčasnosť. Lokálne ostrovy tepla sa prejavujú na mapách povrchovej teploty odvodenej zo satelitných snímok Landsat. Analýza by mala preskúmať hypotézu, či v období po r.1989 malo rozširovanie výstavby, zapečaťovanie pôdy a výrub stromov vplyv na rozširovanie lokálnych ostrovov tepla. Preto bude dôležité skúmať ostrovy tepla súčasne so zmenami NDVI a krajinnej pokrývky. Analýza bude prebiehať v prostredí Google Earth Engine.
mZFI5 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Nedávno sprístupnený Segment Anything Model (SAM) využíva umelú inteligenciu od Meta AI na segmentáciu všeobecných obrazov. Jeho využiteľnosť na analýzu obrazov diaľkového prieskumu Zeme je však zatiaľ málo preskúmaná. Práca má za cieľ otestovať SAM na identifikáciu objektov mestského prostredia (stromy, kry, trávniky, cesty, nepriepustné plochy) na ortofotomapách s infračerveným kanálom. Využije sa Python package segment-geospatial (alternatívne rozhranie v QGIS alebo ArcGIS).
mZFI6 Mgr. Michal Druga, PhD.
CLUE (conversion of land use and its effects) je model zmien využitia zeme vyvinutý na simuláciu budúcich zmien krajinnej pokrývky, ako napríklad urbanizácia, odlesňovanie, extenzifikácia či intenzifikácia poľnohospodárstva. Rôzne jeho verzie patria k svetovo najpoužívanejším modelom v tejto oblasti. Zohľadňujú fyzicko- aj humánno-geografické faktory konverzie využitia zeme: charakteristiky danej lokality, dopyt po rôznych typoch využitia zeme, zložitosť konverzie medzi nimi, zákonné obmedzenia a podobne. Cieľom témy je otestovať použitie alternatívnych geografických faktorov, ktoré majú predpoklady zlepšiť simuláciu v CLUE. Zahŕňa preto: 1) osvojenie si používania vhodnej verzie modelu CLUE, 2) vytvorenie simulácie zmien pre uplynulé obdobie na základe údajov z predchádzajúceho obdobia využívajúcich štandardné geografické prediktory, 3) vypracovanie alternatívnych faktorov, 4) vytvorenie alternatívnej simulácie a 5) porovnanie simulácií s reálnymi zmenami.
mZFI7 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Cieľom práce je zachytiť dynamiku priestorovej štruktúry krajiny a trendy vo vývoji krajinnej pokrývky vybraného reprezentatívneho územia minimálne za ostatných 30 rokov. Výstupy práce vychádzajú z analýz dát DPZ, detailných mapových diel a terénneho výskumu. Pri hodnotení trendov krajinnej pokrývky bude použitá interpretácia a klasifikácia spojená s legendou pre 5. úroveň CORINE Land Cover v mierke 1:10 000 a analýza vplyvu vybraných geografických faktorov.
mZFI8 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
V práci sa bude analyzovať zmena priestorovej štruktúry vybraného územia lesa zasiahnutého veternou disturbanciou, prípadne následným nástupom drevokazného hmyzu. Vytvoria sa detailné mapy krajinnej pokrývky ilustrujúce intenzitu disturbancie na základe analýz dát diaľkového prieskumu Zeme a zhodnotí sa vplyv fyzickogeografických faktorov na ňu.
mZFI9 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
S narastajúcim detailom dostupných výškových modelov je čoraz jasnejšie, že maximálny detail nie je najvhodnejšia reprezentácia georeliéfu. Generalizačné algoritmy sú dostupné, kľúčové je však určenie vhodnej úrovne generalizácie. Cieľom práce je preto porovnať a vyhodnotiť vhodnosť rôznych spôsobov určovania ideálnych úrovní detailu digitálnych výškových modelov pre znázornenie foriem georeliéfu.
mZFI10 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Tvorba digitálneho terénneho modelu z údajov získaných pomocou laserového skenovania (lidar). Následné modelovanie vodnej a orbovej erózie. Verifikácia výsledkov použitých modelov erózie na základe porovnania priestorovej distribúcie miest s predpokladanou maximálnou intenzitou erózie a distribúciou svetlých fľakov na ornej pôde.
mZFI11 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Optimalizácia nastavenia fotovoltického panelu v rôznych zemepisných šírkach v rámci rôznych ročných období.
mZFI12 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom je na aktívnych svahových deformáciách overiť schopnosť veľmi presného merania pomocou terestrického skenera, aby bolo možné detetekovať aj veľmi malý pohyb alebo zmenu svahovej štruktúry. Spracuje sa mračno bodov, z ktorého sa vytvoria interpolované povrchy a ich rozdielové mapy. V práci bude nutné číselne deklarovať dosiahnuté presnosti. Úloha sa rieši v spolupráci so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra.
mZFI13 doc. RNDr. Igor Matečný, PhD.
Precízne poľnohospodárstvo chápe pôdu ako objekt s nerovnakou zásobou živín, vlhkosťou a kompakciou závislou od reliéfu a mikroklimatických vlastností. Heterogenitu vlastností pôdy je možné priebežne monitorovať, a na základe získaných údajov vytvárať digitálne mapy (obsahu živín, vlhkosti, zhutnenia atď.) ako vstupy do procesov precízneho poľnohospodárstva, ktoré berú do úvahy pôdno-reliéfovo- klimatické podmienky produkčného bloku a majú priaznivý dopad na ekonomické a ekologicky šetrného hospodárenie na pôde.
mZFI14 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
V minulosti sa na Dunaji v porovnaní so súčasnosťou oveľa častejšie vyskytovali rôzne ľadové javy ako napríklad ľadové kryhy, ľadochody, ľadová pokrývka, ľadové zátarasy, ľadové povodne. Mnohé z nich (najmä zo starších období) doteraz neboli v odborných či vedeckých prácach zdokumentované a vyhodnotené. Cieľom diplomovej práce je priniesť informácie z archívnych zdrojov, týkajúce sa výskytu ľadových javov na Dunaji a ich vyhodnotenie z klimatického hľadiska.
mZFI15 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Cieľom práce je utvorenie čo najpresnejšieho digitálneho modelu výšok bázy kvartérnych sedimentov daného územia na základe údajov z archívu Geofondu. Primárne bodové pole výšok povrchu bázy kvartérnych sedimentov bude utvorené odčítaním hrúbky kvartérnych sedimentov vo vrtoch a geofyzikálnych profiloch od DMR 5.0. Otestujú sa rôzne formy interpolácie pre utvorenie vrstvy hrúbky kvartérnych sedimentov a určí miera vierohodnosti získaných údajov. Napokon budú spočítané vybrané geomorfometrické charakteristiky bázy kvartérnych sedimentov, použiteľné ako markery geomorfologického vývoja územia.
mZFI16 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Terénny geomorfologický výskum bude zameraný na hľadanie analýzu a popis markerov predpokladaného unikátneho geomorfologického vývoja územia na rozhraní pleistocénu a holocénu. Budú sa overovať prvky hypotézy existencie dunou hradeného jazera, jeho katastrofického vypustenia pri extrémnej seizmickej udalosti a vzniku výnimočných gravitačných deformácií stekutením eolických pieskov a / alebo podložných neogénnych ílov. Výsledky terénneho výskumu budú spracované a integrované do účelového geomorfologického informačného systému územia.
mZFI17 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Terénny geoekologický výskum bude zameraný na detailné mapovanie geokomplexov na úrovni geotopov s dôrazom na interakciu georeliéfu, pôd, hydrického režimu a prirodzenej potenciálnej vegetácie. Analýza na tessere a extrapolácia údajov z nej na základe georeliéfu budú hlavným metodickým nástrojom. Hlavným výsledkom bude účelový geoekologický informačný systém a v rámci neho najmä mapa typov geotopov.
mZFI18 RNDr. Norbert Polčák, PhD.
Práca sa zaoberá výskytom teplotných miním v kotlinách Slovenska na dennej, mesačnej, sezónnej a ročnej báze. Porovnáva jednotlivé anticyklonálne poveternostné situácie a ich vplyv na rozmiestnenie teplotných miním v konkrétnej kotline a medzi kotlinami navzájom. Práca identifikuje potenciálne najchladnejšie kotliny pri konkrétnom type anticyklonálnej poveternostnej situácie. Výsledky práce bude možné využiť v meteorologickej predpovednej službe a pri klimatologickom výskume.
mZFI19 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Práca bude zahŕňať terénnu etapu (najmä odber a popis sedimentov) a následné spracovanie vzoriek separáciou a determináciou rastlinných makrozvyškov alebo peľových zŕn a nepeľových objektov. Interpretácia výsledkov zahŕňa rekonštrukciu rastlinných spoločenstiev a dynamiku miestnej a regionálnej sukcesie vegetácie v období podľa veku sedimentu, ktorá odráža významné hydroklimatické fluktuácie a aktivity človeka v regióne.
mZFI20 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Upresnenie morfotektonického vývoja geomorfologického celku Javorie na základe analýzy textúry riečnej siete, zarovnaných povrchov, niektorých morfometrických parametrov, geologickej stavby a i.
mZFI21 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Cieľom práce je s využitím historických máp na základe analýzy morfologických parametrov v rôznych časových úrovniach identifikovať správanie sa riečneho koryta Hrona/Váhu v hydroklimatických podmienkach malej doby ľadovej.
mZFI22 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Hlavným pracovným nástrojom bude zber priestorových dát, resp. terénne mapovanie fluviálnych a súvisiacich foriem georeliéfu (najmä vnútrokorytových), popis priestorovej štruktúry foriem v koryte a na nive Rudavy a identifikácia faktorov, ktoré ovplyvňujú súčasnú fluviálnu morfogenézu v tomto regióne. Špeciálna pozornosť bude venovaná vplyvu veľkých zvyškov dreva na vznik a zmeny foriem, keďže koryto Rudavy je mimoriadne bohaté na akumulácie dreva.
mZFI23 Mgr. Štefan Ratkovský (S-NAPANT)
Geoekologická únosnosť ako účelová vlastnosť krajiny stanovuje mieru optimálne prípustného a vhodného využívania krajiny antropickými aktivitami, pričom sa nenarušia a/alebo nezničia prirodzené vlastnosti, kľúčové prírodné procesy, väzby a vzťahy medzi zložkami a prvkami krajiny (abiotickými, biotickými a socioekonomickými) a neklesne kvalita životného prostredia. Cieľom práce je porovnať a zhodnotiť v súčasnosti využívané metodické postupy, prípadne ich modifikovať na základe fyzikálne orientovaných metód a multivariačného štatistického spracovania výstupov geoekologického výskumu a mapovania krajiny. Komplexné vyjadrenie vlastností krajiny, vymedzenie priestorových jednotiek so súborom parametrov, stanovenie limitov využitia územia a integrálne hodnotenie syntetických vlastností a väzieb bude aplikované na stanovenie únosnej miery zaťaženia krajiny a výsledné stanovenie geoekologickej únosnosti Ďumbierskych Nízkych Tatier a predpolia Liptovskej kotliny, prípadne iného modelového územia. Stanovenie geoekologickej únosnosti krajiny umožní vypracovať variantné optimálne antropické využitie územia na základe prírodných podmienok, súčasného využívania krajiny a zohľadnením záujmov ochrany krajiny a prírody.
mZFI24 Mgr. Adam Rusinko, PhD.
Práca sa zaoberá identifikáciou zmien krajinnej pokrývky na Slovensku. Obsahom nadväzuje na predchádzajúci výskum, v rámci ktorého bola vytvorená unikátna databáza zmien krajinnej pokrývky na Slovensku vo viacerých časových horizontoch a na viacerých rozlišovacích úrovniach. Práve existencia týchto úrovní umožňuje porovnanie vplyvu mierky výskumu pri identifikácii tried krajinnej pokrývky a hodnotení jej zmien.
mZFI25 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Diplomová práca sa venuje rekonštrukcii geomorfologických procesov vo vybranom zosuvnom území na Slovensku s využitím dendrogeomorfologických metód výskumu. Súčasťou práce bude terénny výskum, spracovanie a vyhodnotenie vzoriek v dendrologickom laboratóriu.
mZFI26 Mgr. Vladimír Šagát, PhD.
Na základe podrobného terénneho mapovania bolo na území Slovenska identifikovaných 123 pralesov a 138 pralesových zvyškov. Keďže do týchto areálov človek v posledných storočiach významne nezasiahol, sú vhodné na výskum prirodzeného cyklického vývoja lesných ekosystémov. Prírodné disturbancie vyvolávajú u preživších drevín rastové odozvy, ktoré sa prejavujú v zmenách šírok letokruhov. S využitím metód dendrochronológie je tak možné datovať historické prírodné kalamity, ale aj identifikovať ich intenzitu a interval opakovania. Následne bude príležitosť analyzovať, na koľko sú rozdiely v disturbančnej dynamike ovplyvnené topografickými faktormi.
mZFI27 Mgr. Vladimír Šagát, PhD.
Priestorové rozšírenie niektorých druhov rastlín priamo reflektuje ich nároky na životné prostredie. Na základe čoraz dostupnejších výskytových dát (otvorené databázy ako napr. iNaturalist) a geografických zdrojov údajov (letecké a satelitné snímky, pôdne mapy, DMR...) študent pre vybrané taxóny zostaví Species Distribution Models (SDM). Tieto natrénované modely následne použije na predikciu ďalších potenciálnych lokalít výskytu daných druhov. Spoľahlivosť modelov zhodnotí štatistickými metódami (na testovacom datasete), ako aj terénnym prieskumom na potenciálnych nových lokalitách výskytu.
mZFI28 Mgr. Adam Šupčík, PhD.
Dáta z diaľkového prieskumu Zeme sa v práci využívajú pre analýzu a pochopenie vzťahov medzi spektrálnymi snímkami a výnosmi vybraných plodín v rámci precízneho poľnohospodárstva. Testovanie vhodnosti metód diaľkového prieskumu Zeme na predpovedanie výnosov pre vybrané plodiny v slovenskom poľnohospodárstve má za cieľ stanoviť model, ktorý bude zohľadňovať spektrálne snímky, pôdne a meteorologické dáta a geomorfologické charakteristiky vybraných území.
mZFI29 Mgr. Robert Pazúr, PhD. (Geografický ústav SAV, konzultant: Mgr. Marcel Hudcovič)
Cieľom práce je tvorba trénovacích údajov a ich aplikovanie v rámci existujúceho deep learning modelu YOLO na detekciu objektov reprezentujúcich manažment trávnych porastov na ortofotosnímkach zo stredného Slovenska z roku 2024. V rámci bakalárskej práce bude študent pracovať s modelom natrénovaným na vzorkách zo západného Slovenska, bude vyhodnocovať ich schopnosť aplikovania na snímky zo stredného Slovenska, doplní trénovacie vzorky o nové prvky a model s nimi pretrénuje. Študent získa skúsenosti s prácou s umelou inteligenciou, zapojí sa do problematiky riešenej v rámci medzinárodného projektu, a rozšíri alebo nadobudne znalosti v GIS a programovaní.
mZFI30 Mgr. Robert Pazúr, PhD. (Geografický ústav SAV, konzultant: Mgr. Marcel Hudcovič)
Krajina sa neustále mení. Informáciu ako vyzerala kedysi je možné získať pomocou leteckých snímok, ktoré ležia nespracované v rôznych archívoch. Cieľom práce je georeferencovať získané snímky z rôznych historických období v rámci štyroch území na Slovensku, na ktorých prebieha botanicky, geografický a etnologický výskum. Pri spracovaní sa využije softvér Agisoft Metashape, alebo Erdas Imagine. Práca ponúka pokračovanie v rámci klasifiácie a vyhodnotenia snímok pomocou existujúcich modelov umelej inteligencie. Téma prináša jedinečnú možnosť zapojenia sa do širšieho medzinárodného výskumu.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
(2) Diplomovú prácu môže v odôvodnených prípadoch viesť i relevantný externý vedecký pracovník. V takom prípade bude z praktických dôvodov k téme vedúcim katedry určený konzultant z katedry.
Pre doktorandský študijný program
Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika
- Detailný výskum zmien krajinnej pokrývky poľnohospodárskej krajiny s dôrazom na trvalé kultúry
- dFGG1 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Trvalé kultúry, ako napríklad vinohrady, sady a chmeľnice, patria k významným typom poľnohospodárskej krajiny a okrem produkcie potravín ponúkajú aj iné ekosystémové služby. V uplynulých desaťročiach sa rozsah ich areálov na Slovensku výrazne menil. Práca bude na vybraných reprezentatívnych územiach sledovať dynamiku zastúpenia týchto areálov vo vzťahu k vybraným prírodným a sociálno-ekonomickým faktorom s využitím metodológie výskumu krajinnej pokrývky vo veľkých mierkach.
- Zvyšovanie účinnosti fotovoltaických systémov prostredníctvom optimalizácie nastavenia solárnych panelov
- dFGG2 RNDr. Marián Jenčo, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Práca bude zameraná na optimalizáciu nastavenia solárnych panelov. Analýza časového priebehu meterologických prvkov a parametrov oslnenia umožňuje nastavenie solárnych panelov vzhľadom na maximalizáciu príjmu priameho a rozptýleného žiarenia v ľubovoľnom časovom momente. Zohľadnenie priebehu meteorologických prvkov a parametrov oslnenia je dôležité aj pri statických inštaláciách alebo inštaláciach solárnych panelov umožňujúcich zmenu ich nastavenia len v jednom smere. Možnosť porovnanie množstva žiarenia dopadajúceho na panely s rôznymi možnosťami zmeny sklonu a orientácie je dôležitým faktorom pri rozhodovaní o ekonomickej efektívnosti jednotlivých inštalácií fotovoltaických systémov.
- Hodnotenie fyzikálnych a chemických vlastností pôdy v rámci precízneho poľnohospodárstva
- dFGG3 doc. RNDr. Igor Matečný, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Optimalizácia získavania informácii o chemickom a fyzikálnom stave poľnohospodárskej pôdy je predpokladom pre správne obhospodarovanie pôd a znižovanie negatívneho dopadu hnojív a ochranných prostriedkov na životné prostredie. Klimatická zmena vyžaduje aktuálne dáta o vlhkostnom režime obhospodarovaných pôd a zmien v mikroklíme porastu s ohľadom na zhutnenie pôdy ako dopadu veľkovýrobných technológií. Takisto vplyv vodnej erózie má priamy dopad na úrodnosť pôdy. Je potrebné zvýšenie frekvencie pôdneho vzorkovania ako aj automatizácia plošného zberu dát pomocou metód precízneho poľnohospodárstva pre určenie fyzikálnych vlastností pôdy pre aktualizáciu BPEJ ak aj operatívne stanovenie nielen pH, P, K, Mg ale aj stopových prvkov - S, Zn, Cu, Mn, ako aj humusu , pri zohľadnení parametrov georeliéfu ako aj klimatických dáta, porastu a spôsobu obhospodarovania.
- Fyzikálne založená morfoštruktúrna segmentácia a topografický rovnovážny stav
- dFGG4 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Morfoštruktúrna fyzikálne založená segmentácia georeliéfu umožňuje identifikovať základné morfotektonické jednotky horských regiónov v rôznych mierkach a pomocou indexu ISS posudzovať ich rovnovážny stav (steady state) ako aj rôzne vývojové hypotézy. V rámci témy sa budú testovať a rozvíjať koncepty a postupy zhrnuté v práci Bandura, Minár, Bielik (2021): “Physically based morphostructural land surface segmentation: Case of the Alps and Western Carpathians.” Transactions in GIS 25, 2394–2418.
- Drsnosť georeliéfu ako regionálna geomorfická energia: vývoj a testovanie koncepcie
- dFGG5 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Existujúce definície a spôsoby výpočtu drsnosti georeliéfu budú analyzované z hľadiska ich fyzikálno-geomorfometrickej interpretácie (vyjadrenia regionálnej geomorfickej energie). V nadäznosti na to bude definovaný a implementovaný algoritmus výpočtu drsnosti ako miery zvlnenia georeliéfu, ktorú určuje jeho amplitúda a vlnová dĺžka (topographic grain). Utvorený geoinformatický nástroj bude aplikovaný vo vybranom území na verifikáciu hypotéz o jeho geomorfologickom vývoji.
- Zaniknuté rybníky a rybné vody Slovenska
- dFGG6 doc. Ing. Peter Pišút, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Poznatky o historických mokradiach nadobúdajú v kontexte klimatickej zmeny značný význam a sú cenné nielen z pohľadu zadržiavania vody v krajine. Predmetom dizertačnej práce bude lokalizácia, rekonštrukcia parametrov, využívania a manažmentu vybraných zaniknutých rybníkov v krajine Slovenska, ale aj prírodných jazier, ktoré sa v minulosti upravovali na rybolov. Hlavnými cieľmi výskumu budú historické využívanie a paleoenvironmentálna rekonštrukcia zaniknutých jazier a ich litorálnych zón. Výskum bude vychádzať z rešerše existujúcich historických poznatkov. Ťažiskom však bude vlastný geovedný výskum doktoranda aplikáciou kombinovaných metód kartografie, pedo- a biogeografie, analýzy sedimentov a ekofaktov (= paleoekologická analýza makrozvyškov), ale aj geomorfologického, prípadne hydrologického modelovania v prostredí GIS.
- Stredoveké plužiny ako fenomén historickej rurálnej krajiny Slovenska
- dFGG7 doc. Ing. Peter Pišút, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Súčasné metódy DPZ – najmä digitálne modely reliéfu na báze LIDARu – otvárajú nové možnosti pri výskume historických krajín. Predmetom dizertačnej práce bude bude identifikácia, klasifikácia a vizualizácia agrárnych objektov, väčšinou ešte stredovekých agrárnych valov a brázd (ridge & furrow system) v extraviláne niektorých zaniknutých sídiel Slovenska. Cieľom bude spresnenie lokalizácie starých plužín (= agrárnych parciel, terás), hraníc sídiel a rekonštrukcie ich hospodárskeho zázemia. Staré plužiny po vyľudnení obcí mohli zostať v krajine zakonzervované následnou zmenou jej využívania na pasienky, alebo zarástli lesom. Okrem historigrafických, prípadne archeologických poznatkoch o opustených sídlach sa pri výskume primárne využijú metódy kartografie, DPZ a morfometrickej analýzy. Takto získané výsledky doktorand overí terénnym výskumom s využitím pedo- a biogeografických metód, prípadne aj paleoekologickou analýzou potenciálnych eko- a artefaktov.
Ďalšie témy tohto študijného programu s vedením na Geografickom ústav SAV prezentuje ich stránka k doktorandskému štúdiu .
Základné informácie a témy dizertačných prác – vo všetkých programoch, o ktoré sa možno uchádzať v rámci prijímacieho konania na doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK.