Záverečné práce – ponuka tém pre akad. rok 2023/24
Pre bakalárske študijné programy
Pre magisterský študijný program
Pre doktorandský študijný program
Pre bakalárske študijné programy
Geografia, kartografia a geoinformatika
ZKI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Identifikácia krajinnej pokrývky a jej analýza na vybraných starých mapách z rôznych časových období až po súčasnosť. Vzájomné porovnanie máp a kartografické vyjadrenie zmien krajinnej pokrývky pomocou retrospektívnej analýzy. Téma sa došpecifikuje po výbere územia.
ZKI2 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá analýzou máp sveta s tematikou zobrazenia morských prúdov v geografických atlasoch. Použité sú vybrané dostupné domáce a zahraničné atlasy vydané v minulosti až po súčasnosť. Analýza máp sa konkrétne zameriava na analýzu metód mapového vyjadrovania, použitia mapových znakov, kompozíciu máp a iných parametrov. Nasleduje identifikácia a zastúpenie tematických oblastí máp, štatistické vyhodnotenie získaných údajov, zameranie sa aj na odlišné a podobné črty v mapovom vyjadrení týchto máp.
ZKI3 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Cieľom práce bude návrh a výpočet indexu zraniteľnosti obyvateľstva vlnami horúčav (tzv. Heat Vulnerability Index) v Bratislave. Vstupom do analýzy budú demografické údaje, údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov, mapy povrchovej teploty, vegetácie, údaje o krajinnej pokrývke.
ZKI4 Mgr. Michal Druga, PhD.
Na Slovensku prebiehajú projekty smerujúce k zvýšeniu laterálnej konektivity riek napojením starých riečnych ramien na súčasné toky. Pre vytypovanie vhodných lokalít je nutné poznať rozdiel nadmorských výšok medzi dnami starých ramien (lidarový model DMR 5.0 poskytuje podrobné dáta) a hladinami najbližších riek pri rôznych prietokoch. GIS ponúka jednoduché nástroje na takéto porovnanie, existuje však viacero možností ich použitia. Cieľom tejto témy je otestovať tieto možnosti na nížinách s dostupným DMR5.0, vyhodnotiť postupy, určiť lokality s najväčším potenciálom, opísať výsledky vzhľadom k prítomnosti chránených území a publikovať výsledné mapy ako webovú mapu.
ZKI5 Mgr. Michal Druga, PhD.
Krajina na Slovensku sa mení predovšetkým v dôsledku zmien jej využívania človekom. Lokalizácia týchto zmien nie je náhodná, ale viac či menej usmerňovaná vlastnosťami krajiny – geografickými faktormi. Téma zahŕňa vymedzenie zmien krajinnej pokrývky vo vybranom území, následne vypracovanie máp geografických faktorov a nakoniec analýzu vplyvu faktorov na zmeny. Jedná sa preto o prierezovú geografickú tému – študent sa na jednej strane naučí používať viaceré analytické nástroje GIS a osvojí si jednoduché štatistické postupy, na druhej strane si vyskúša geografickú teóriu o hľadaní súvislostí medzi zložkami krajiny na ich vzťahoch v reálnom území.
ZKI6 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Cieľom práce je charakterizovať aktuálny stav krajinnej pokrývky vybraného územia zahŕňajúceho spolu urbanizované, poľnohospodárske a prírodné prvky krajinnej štruktúry a znázorniť jej priestorovú štruktúru v mierke 1 : 10 000.
ZKI7 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Cieľom práce je vypočítať a analyzovať parametre prevýšení na úsekoch turistických značkovaných trás (TZT) s využitím detailného výškového modelu DMR 5.0. Zahŕňa identifikáciu TZT na území, rozčlenenie úsekov TZT, výpočet kumulatívneho prevýšenia, sklonov stúpania/klesania. Na vybraných úsekoch zhodnotenie závislosti určených parametrov s orientačnými časmi na smerovníkoch.
ZKI8 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Hlavným cieľom práce je pripraviť postup pre identifikáciu vrcholov z digitálneho výškového modelu. Základným prvkom postupu je efektívny algoritmus určenia prominencie a súvisiacich vlastností (kľúčové sedlo, materský vrchol, izolácia...). Vrcholy s vypočítanými parametrami prezentuje webová mapová aplikácia.
ZKI9 Mgr. Samuel Ferencei
Práca je zameraná na výskum vzniku liahnisk komárov na nive Moravy identifikáciou fyzickogeografických a biologických faktorov ovplyvňujúcich ich výskyt a sledovanie ich dynamiky počas monitorovanej sezóny. Na identifikáciu trendov a vzorov vývoja sledovaných charakteristík liahnisk sa použije dátová analýza a štatistické metódy, ako aj analýza vplyvov rôznych faktorov, napr. úhrn zrážok, teplota a lokalizácia liahnisk. Výsledky práce budú využité pri vývoji efektívnejších opatrení na kontrolu populácie komárov s cieľom zlepšenia kvality života obyvateľov a zníženia pravdepodobnosti prenosu chorôb.
ZKI10 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Výpočet potenciálnej vodnej erózie v rámci vybraného územia a použitie eróznych modelov pri vyjadrení vplyvu alternatívnych návrhov zmien využitia územia na zníženie erózie.
ZKI11 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Identifikácia lokalít so svetlými plochami na ornej pôde pahorkatín a rekonštrukcia využitia krajiny na základe historických kartografických podkladov.
ZKI12 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Výpočet morfometrických veličín druhého a tretieho rádu na umelých povrchoch a vytvorenie mapovej knižnice týchto veličín pre potreby overovania algoritmov na výpočet krivostí v rôznych programových prostrediach.
ZKI13 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom práce bude klasifikácia obrazu DPZ v produkte SNAP zvoleného nosiča. Študent testuje ponúkané algoritmy nekontrolovanej a kontrolovanej klasifikácie. Využíva dostupné manuály. Hodnotí správnosť klasifikácie. Prostredie SNAP porovnáva s inými nástrojmi (napr. SCP Plugin v QGISe, prípadne Idrisi).
ZKI14 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Historické pramene ponúkajú pomerne značný a zatiaľ dostatočne nevyužitý potenciál ohľadom nových poznatkov pri štúdiu historickej klímy na našom území. Jedným z takýchto prameňov sú aj noviny Pressburger Zeitung, ktoré vychádzali v Bratislave v rokoch 1764 až 1945 v nemeckom jazyku. Popri inom texte sa tu občas objavia aj informácie o rôznych extrémoch počasia, ktoré sa v tej dobe tu v Bratislave alebo v jej okolí vyskytli. Cieľom bakalárskej práce je zhodnotiť klimatické informácie, ktoré sa objavili na stránkach týchto novín od začiatku vydávania (r.1764) do konca 18. storočia. Pri tejto práci je nutná znalosť nemeckého jazyka.
ZKI15 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Pravidelné meteorologické merania na Slovensku začínajú na niektorých staniciach v priebehu druhej polovice 19. storočia. Ide však iba o obmedzený počet takýchto miest. Väčšina staníc na našom území pochádza až z 20. storočia, najmä z jeho druhej polovice. Poznatky o počasí a klíme na našom území z obdobia pred začiatkom systematických meteorologických meraní (resp. z lokalít, ktoré v období na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia nemali vlastné merania) čerpáme z rôznych historických záznamov. Takéto poznatky sa týkajú najmä dosiahnutých extrémov počasia, ako sú napr. intenzívne zrážky, resp. ich dlhodobý nedostatok, povodne, búrky, silný vietor, výdatné sneženie, mimoriadna výška snehovej pokrývky, tuhé mrazy, vysoké teploty vzduchu a podobne. Záznamy možno nájsť v rôznych regionálnych archívoch, a to najmä v dobovej tlači, v kronikách, v starých listinách, knihách, mapách, fotografiách, na povodňových značkách a podobne. Na našej katedre (Katedre astronómie... FMFI UK – pozn. Z. M.) sa v rámci výskumu zaoberáme mapovaním historickej klímy na Slovensku a budovaním archívu dát. Cieľom bakalárskej práce je rozšíriť doteraz známe poznatky o klíme vybranej oblasti na Slovensku na základe dostupných historických prameňov ďalej do minulosti a pomôcť tak spoznať doteraz neznámu históriu klímy v tejto oblasti. Na podobnú tému boli v minulosti vypracované už dve bakalárske práce, jedna sa týkala oblasti Gemera a Malohontu, druhá oblasti v okolí Komárna. Obe tieto bakalárske práce nás obohatili o nové poznatky najmä z obdobia prelomu 19. a 20. storočia, pričom najvýznamnejšie výsledky z nich boli využité aj pri písaní viacerých článkov v spoluautorstve, ktoré boli publikované v časopisoch Acta Hydrologica Slovaca, Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae, Geographica Pannonica. V aktuálnom akademickom roku sa rieši táto téma pre oblasť Nových Zámkov a ich okolia.
ZKI16 Mgr. Filip Moravčík
Cieľom bakalárskej práce je mapovanie pôdneho organického uhlíka pomocou voľne dostupných nástrojov. Záujmové územie (vo veľkosti okresu) bude určené po vzájomnej dohode so študentom. Predpokladom riešenia problematiky je identifikácia voľne dostupných údajov a nástrojov, pomocou ktorých je možné uskutočniť mapovanie zásob pôdneho organického uhlíka v povrchovej vrstve poľnohospodárskych pôd. Publikácia výsledkov bude uskutočnená pomocou webovej mapovej aplikácie.
ZKI17 Mgr. Filip Moravčík
Cieľom bakalárskej práce je modelovanie a predikcia zmien krajinnej pokrývky pre vybraný okres Slovenskej republiky. Záujmové územie (vo veľkosti okresu) bude určené po vzájomnej dohode so študentom. Predpokladom realizácie je využite dostupných údajov o krajinnej pokrývke z rôznych časových období, ich vzájomné porovnanie, kartografické vyjadrenie zistených výsledkov a uskutočnenie predikcie zmien krajinnej pokrývky pomocou dostupných nástrojov.
ZKI18 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.
Cieľom práce bude rekonštrukcia priestorovej štruktúry, hospodárskeho využívania (extravilánu / intravilánu), hraníc a krajinnej pokrývky chotárneho územia zaniknutej stredovekej dediny na území Bratislavy. Zdrojmi údajov budú dostupné písomné údaje, staré mapy 18. – 20. storočia, ale aj údaje DMR a vlastný terénny výskum, zameraný na dokumentáciu zachovaných reliktov dopravnej infraštruktúry a hospodárskych aktivít (relikty rún, úvozy starých ciest, staré kameňolomy a pod.). Študent si aplikáciou interdisciplinárneho prístupu osvojí syntetické využívanie rôznych prameňov v rámci historickogeografického výskumu.
ZKI19 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.
ZKI20 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Študent na základe analýzy dostupných údajov (literatúry, máp, modelov georeliéfu, údajov z geofondu) spracuje prehľad súčasného poznania rozsahu a charakteru pleistocénneho zaľadnenia Nízkych Tatier (súvisiacich sedimentov a foriem georeliéfu). Súčasťou práce môže byť terénna rekognoskácia vybraných lokalít ovplyvnených zaľadnením.
ZKI21 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Koncepcia „obcou chránených území“ bola rozvíjaná od roku 2007 na Zaježovej s cieľom ochrániť územia environmentálne významné z hľadiska krajinnej štruktúry samotnej obce. Ekologicky stabilné, vekovo rôznorodé porasty lesov, nezregulované vodné toky s brehovými porastmi, druhovo pestré lúky aj so zastúpením chránených druhov a atraktívne formy georeliéfu svojou výnimočnosťou niekedy nespĺňajú kritériá na vyhlásenie „štátnych“ maloplošných chránených území, napriek tomu však plnia svoje funkcie a zasluhujú si ochranu. Cieľom práce bude podať prehľad systému územnej ochrany prírody Slovenska a navrhnúť možnosti a postupy, ktoré môžu využívať obce pri vyhlasovaní „obcou chránených území“. Na základe primeranej (fyzicko)geografickej analýzy územia zvolenej obce študent navrhne územia, primárne na pozemkoch vo vlastníctve obcí, vhodné na ochranu. Takto získaný výstup môže byť podkladom pre popularizáciu prírodnej krajiny pre žiakov miestnych škôl.
ZKI22 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Na základe analýzy dobovej tlače (najmä z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia) študent rozšíri a sprehľadní poznanie historických povodní na vybranom toku (či jeho úseku), so zameraním sa aj na morfologické a iné efekty povodní, ktoré boli často motiváciami pre antropogénne zásahy do riečnej krajiny. Detailnejšie poznanie (nežiaducich) prírodných procesov v konkrétnom regióne môže byť ďalším podkladom pre strategické dokumenty a skvalitniť plánované manažmentové opatrenia v rámci implementácie rámcovej smernice o vode. Výhodou (nie nevyhnutnosťou) je znalosť maďarského, prípadne nemeckého jazyka.
ZKI23 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Organogénne a organominerálne kvartérne sedimenty a súvisiace pôdy zaberajú na Slovensku a vo svete malé rozlohy, plnia však v krajine viacero významných environmentálnych funkcií a takisto majú hospodársky význam. Napriek skutočnosti, že sa tieto sedimenty analyzujú v početných paleoekologických štúdiách, v posledných desaťročiach chýba ucelenejší a moderný pohľad sumarizujúci poznanie týchto sedimentov a pôd a ich súčasný stav po masívnej ťažbe najmä v 50. až 80. rokoch 20. storočia a následných manažmentových opatreniach. Práca by mala poskytnúť prehľad týchto typov sedimentov, ich charakter, rozšírenie na Slovensku, „stav“ vybraných významných lokalít, problémy klasifikácie pôd. Upresnenie ich významu v krajine môže byť prínosom pre budúcu ochranu ďalších, stále zanikajúcich lokalít.
ZKI24 Mgr. Adam Rusinko
Práca sa zaoberá skúmaním vplyvu rôznej mierky výskumu na mapovanie krajinnej pokrývky. V prvej časti práce sa budeme zaoberať podrobným mapovaním krajinnej pokrývky na 5. hierarchickej úrovni CORINE Land Cover (CLC) pre modelové územia na Slovensku. V druhej časti práce budeme výsledky mapovania jednoduchými štatistickými metódami porovnávať s inými, menej podrobnými úrovňami metodiky CLC.
ZKI25 Mgr. Vladimír Šagát
Cieľom práce je identifikácia plôch zasiahnutých veternými a lykožrútovými kalamitami na vybranej ploche v Nízkych Tatrách. Študent pri identifikácii odlesnených plôch využije manuálne mapovanie na podklade detailných leteckých snímok, ako aj poloautomatický prístup, s využitím multispektrálnych satelitných snímok a z nich odvodených vegetačných indexov.
ZKI26 Mgr. Lívia Labudová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava)
Vplyvom klimatickej zmeny a tým spojených teplotných pomerov sa mení aj nástup a ukončenie vegetačného obdobia. S tým je spojený aj posun jednotlivých fenologických fáz u pozorovaných lesných drevín. V rámci bakalárskej práce bude študent analyzovať zmenu v začiatku a ukončení vegetačného obdobia na vybraných fenologických staniciach na Slovensku, ako aj zmeny vo vybraných fenologických fázach buka lesného. Bakalárska práca má vytvoriť teoretickú bázu pre ďalší výskum problematiky vplyvu klimatickej zmeny (napr. dôsledku suchých období) na lesné ekosystémy na Slovensku, ktorý by bol ďalej realizovaný v rámci nadväzujúcej diplomovej práce.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
Učiteľstvo Geografia
upGE1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá analýzou máp sveta s tematikou zobrazenia morských prúdov v geografických atlasoch. Použité sú vybrané dostupné domáce a zahraničné atlasy vydané v minulosti až po súčasnosť. Analýza máp sa konkrétne zameriava na analýzu metód mapového vyjadrovania, použitia mapových znakov, kompozíciu máp a iných parametrov. Nasleduje identifikácia a zastúpenie tematických oblastí máp, štatistické vyhodnotenie získaných údajov, zameranie sa aj na odlišné a podobné črty v mapovom vyjadrení týchto máp.
upGE2 Mgr. Filip Moravčík
Cieľom bakalárskej práce je modelovanie a predikcia zmien krajinnej pokrývky pre vybraný okres Slovenskej republiky. Záujmové územie (vo veľkosti okresu) bude určené po vzájomnej dohode so študentom. Predpokladom realizácie je využite dostupných údajov o krajinnej pokrývke z rôznych časových období, ich vzájomné porovnanie, kartografické vyjadrenie zistených výsledkov a uskutočnenie predikcie zmien krajinnej pokrývky pomocou dostupných nástrojov.
upGE3 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Koncepcia „obcou chránených území“ bola rozvíjaná od roku 2007 na Zaježovej s cieľom ochrániť územia environmentálne významné z hľadiska krajinnej štruktúry samotnej obce. Ekologicky stabilné, vekovo rôznorodé porasty lesov, nezregulované vodné toky s brehovými porastmi, druhovo pestré lúky aj so zastúpením chránených druhov a atraktívne formy georeliéfu svojou výnimočnosťou niekedy nespĺňajú kritériá na vyhlásenie „štátnych“ maloplošných chránených území, napriek tomu však plnia svoje funkcie a zasluhujú si ochranu. Cieľom práce bude podať prehľad systému územnej ochrany prírody Slovenska a navrhnúť možnosti a postupy, ktoré môžu využívať obce pri vyhlasovaní „obcou chránených území“. Na základe primeranej (fyzicko)geografickej analýzy územia zvolenej obce študent navrhne územia, primárne na pozemkoch vo vlastníctve obcí, vhodné na ochranu. Takto získaný výstup môže byť podkladom pre popularizáciu prírodnej krajiny pre žiakov miestnych škôl.
upGE4 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Na základe analýzy dobovej tlače (najmä z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia) študent rozšíri a sprehľadní poznanie historických povodní na vybranom toku (či jeho úseku), so zameraním sa aj na morfologické a iné efekty povodní, ktoré boli často motiváciami pre antropogénne zásahy do riečnej krajiny. Detailnejšie poznanie (nežiaducich) prírodných procesov v konkrétnom regióne môže byť ďalším podkladom pre strategické dokumenty a skvalitniť plánované manažmentové opatrenia v rámci implementácie rámcovej smernice o vode. Výhodou (nie nevyhnutnosťou) je znalosť maďarského, prípadne nemeckého jazyka.
upGE5 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
upGE6 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
Pre magisterský študijný program
Fyzická geografia a geoinformatika
mZFI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Botanické záhrady majú významnú úlohu v spoločnosti, od zachovávania významných či ohrozených rastlinných druhov, cez výskumné a vzdelávacie aktivity, po kultúrne a turistické objekty s možnosťou oddychu. Vzhľadom na dopady klimatickej zmeny predstavujú potenciálny ochladzujúci prvok v urbánnej krajine. Cieľom práce je zmapovanie geografického rozloženia botanických záhrad v Európe, databázové spracovanie priestorových údajov, historických údajov a ďalších relevantných údajov o jednotlivých botanických záhradách. Priestorové analýzy a kartografické spracovanie získaných výsledkov.
mZFI2 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Návrh konceptu a vytvorenie autorskej predlohy tematického atlasu. Tvorba vybraných tematických máp s podkladovou vrstvou pre vytváraný atlas. Návrh obálky atlasu, obsahu, kapitol atlasu, textovej časti a kompozície mapovej časti atlasu. Analýza a zhodnotenie dostupných atlasov a kartografických diel z oblasti podľa zamerania atlasu. Stručný popis a definície atlasu, atlasovej tvorby.
mZFI3 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Cieľom práce je vyvinúť aplikáciu na výpočet povrchovej teploty zo satelitných snímok Landsat v oblasti Bratislavy, kde súčasne dostupné aplikácie neposkytujú korektné výsledky z dôvodu chýbajúcich údajov o emisivite. Vývoj bude prebiehať v prostredí Google Earth Engine. Výsledky práce môžu byť sprístupnené formou webovej mapovej aplikácie.
mZFI4 Mgr. Michal Druga, PhD.
Využívanie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa v čase transformuje – niekde sa polia menia na lúky, lúky či vinohrady zarastajú, a naopak, na iných plochách prebieha intenzifikácia. Tieto zmeny sú dôsledkom individuálnych ľudských rozhodnutí, na ktoré vplýva množstvo faktorov, vrátane geografických (napr. kvalita pôdy, sklon svahu, klimatické a hydrologické charakteristiky, dostupnosť, atď.). Cieľom témy je identifikovať vybrané zmeny poloautomatickou klasifikáciou satelitných snímok, vypracovať geografické faktory potenciálne vplývajúce na štruktúru týchto zmien a tento vplyv štatisticky kvantifikovať. Výsledok práce môže byť vkladom do diskusie o podpore poľnohospodárstva na Slovensku.
mZFI5 Mgr. Michal Druga, PhD.
Urbanizácia je najvýraznejšou zmenou krajinnej pokrývky, ktorú môže človek spôsobiť – v širšom ponímaní pod ňu spadá vznik nových rezidenčných zón, priemyselných parkov, dopravných plôch a podobne. Patrí tiež k najlepšie modelovateľným zmenám, preto je vhodná na testovanie sofistikovaných geografických faktorov zmien. Cieľom práce je identifikácia urbanizácie poloautomatickou klasifikáciou satelitných snímok, vypracovanie relevantných geografických faktorov (predovšetkým rôzne formy vyjadrenia dostupnosti a hustoty ľudskej činnosti) a štatistická analýza ich významnosti. Téma má význam pre diskusiu jednak o urbanizácii na Slovensku, jednak o metódach odvodenia použitých faktorov.
mZFI6 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Cieľom práce je zachytiť dynamiku priestorovej štruktúry krajiny a trendy vo vývoji krajinnej pokrývky vybraného reprezentatívneho územia minimálne za ostatných 30 rokov. Výstupy práce vychádzajú z analýz dát DPZ, detailných mapových diel a terénneho výskumu. Pri hodnotení trendov krajinnej pokrývky bude použitá interpretácia a klasifikácia spojená s legendou pre 5. úroveň CORINE Land Cover v mierke 1:10 000 a analýza vplyvu vybraných geografických faktorov.
mZFI7 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Hlavným cieľom je predstaviť požiadavky a možnosti publikovania veľkoobjemových vektorových dát priamo do aplikácií. Táto forma je analógiou Cloud Optimized Geotiff pre vektory. Pri vektorových dátach je situácia zložitejšia, okrem vizualizácie je potrebné podporovať aj analýzy nad týmito dátami. Okrem prehľadu problematiky a najaktuálnejšieho vývoja má byť výstupom práce webová mapová aplikácia zobrazujúca optimalizované vektorové dáta publikované s podporou streamovania a náhodného prístupu.
mZFI8 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Využitie výškopisných údajov získaných technológiou leteckého laserového skenovania pri mapovaní terénu a identifikácii objektov ležiacich na zemskom povrchu. Poznámka: Téma bude spresnená v zmysle výberu tried objektov a zamerania práce, napr. „Mapovanie a klasifikácia piesočných dún na Borskej nížine“.
mZFI9 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Tvorba digitálneho terénneho modelu z údajov získaných pomocou laserového skenovania (lidar). Následné modelovanie vodnej a orbovej erózie. Verifikácia výsledkov použitých modelov erózie na základe porovnania priestorovej distribúcie miest s predpokladanou maximálnou intenzitou erózie a distribúciou svetlých fľakov na ornej pôde.
mZFI10 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Modelovanie zatienenia lesných priesekov okolitým lesným porastom a výpočet množstva priameho slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch lesných priesekov.
mZFI11 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Optimalizácia nastavenia fotovoltaického panelu v rôznych zemepisných šírkach v rámci rôznych ročných období.
mZFI12 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Záznamy fotoprieskumných družíc (projekty CORONA, ARGON, LANYARD) z dôb studenej vojny sú neoceniteľným zdrojom informácii pre mapovanie zmien krajiny. Vzhľadom na vysoké geometrické skreslenie ich obrazu nie je ho možné spracovávať bežnými rovinnými transformáciami. Preto cieľom práce bude spracovanie obrazu fotogrametrickými postupmi (riešenie vnútornej orientácie, vonkajšej orientácie, digitálne diferenciálne prekreslenie). Práca sa bude spracovávať v nástrojoch - ArcGIS Pro, Grass GIS, prípadne iných. Predpokladáme, že polohová presnosť takto spracovaných záznamov bude korešpondovať s ich priestorovým rozlíšením.
mZFI13 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom práce bude mapovanie snehovej pokrývky vo zvolenom pohorí počas zimy. Spracujú sa záznamy zo snímača Sentinel-1 formátu SLC podľa navrhnutej metodiky Bippus (2016). Rozsah detekovanej snehovej pokrývky bude porovnaný s údajmi SHMÚ. Práca vyžaduje dobre hardvérové vybavenie (min. 16 GB RAM, optimálne 32 GB RAM).
mZFI14 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
V súčasnosti existuje v niektorých európskych krajinách vypracovaná databáza udalostí, pri ktorých boli zaznamenané straty na ľudských životoch pri povodniach. V súčasnosti je snaha rozšíriť takúto databázu aj o ďalšie európske krajiny, ktoré ju zatiaľ neevidujú, ako je napríklad aj Slovensko. V rámci prípravy budovania takejto databázy pre územie Slovenska sme sa rozhodli, že ju rozšírime aj o udalosti, pri ktorých boli hlásené obete v dôsledku všetkých nepriaznivých podmienok počasia a prípadne i v dôsledku ďalších prírodných extrémov, ktoré sa vyskytli. Cieľom diplomovej práce bude priniesť a vyhodnotiť poznatky o obetiach jednotlivých prírodných extrémov z územia celého Slovenska z vybraného obdobia v minulosti, ktoré sú zaznamenané v archívnych materiáloch, a to najmä pochádzajúce zo štúdia dostupnej dennej tlače.
mZFI15 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
V minulosti sa na území Slovenska vyskytlo viacero veľkých povodní, pričom mnohé z nich (najmä zo starších období) doteraz neboli meteorologicky vyhodnotené. Cieľom diplomovej práce je priniesť dostupné informácie z archívnych zdrojov, týkajúce sa vybraných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti na území Slovenska a vyhodnotiť meteorologické príčiny ich vzniku.
mZFI16 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Cieľom práce je utvorenie čo najpresnejšieho digitálneho modelu výšok bázy kvartérnych sedimentov daného územia na základe údajov z archívu Geofondu. Primárne bodové pole výšok povrchu bázy kvartérnych sedimentov bude utvorené odčítaním hrúbky kvartérnych sedimentov vo vrtoch a geofyzikálnych profiloch od DMR 5.0. Otestujú sa rôzne formy interpolácie pre utvorenie vrstvy hrúbky kvartérnych sedimentov a určí miera vierohodnosti získaných údajov. Napokon budú spočítané vybrané geomorfometrické charakteristiky bázy kvartérnych sedimentov, použiteľné ako markery geomorfologického vývoja územia.
mZFI17 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Terénny geomorfologický výskum bude zameraný na hľadanie analýzu a popis markerov predpokladaného unikátneho geomorfologického vývoja územia na rozhraní pleistocénu a holocénu. Budú sa overovať prvky hypotézy existencie dunou hradeného jazera, jeho katastrofického vypustenia pri extrémnej seizmickej udalosti a vzniku výnimočných gravitačných deformácií stekutením eolických pieskov a / alebo podložných neogénnych ílov. Výsledky terénneho výskumu budú spracované a integrované do účelového geomorfologického informačného systému územia.
mZFI18 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Terénny geoekologický výskum bude zameraný na detailné mapovanie geokomplexov na úrovni geotopov s dôrazom na interakciu georeliéfu, pôd, hydrického režimu a prirodzenej potenciálnej vegetácie. Analýza na tessere a extrapolácia údajov z nej na základe georeliéfu budú hlavným metodickým nástrojom. Hlavným výsledkom bude účelový geoekologický informačný systém a v rámci neho najmä mapa typov geotopov.
mZFI19 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Študent na základe kartotékových záznamov toponyma „rybník“ a podobných súvisiacich na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra spracuje (fyzicko)geografickú databázu známych rybníkov na Slovensku, alebo v závislosti od rozsahu práce vo vybranej časti Slovenska. Popri mape a lokalizácii jednotlivých rybníkov sa práca zameria na identifikáciu charakteru rybníkov - napr. ako vznikli (napr. často to boli upravené staré riečne formy na alúviách), aký je ich súčasný stav podľa dostupných máp a podkladov (zaniknutý, existujúci ap.), jeho parametre, prípadne predpokladané obdobie vzniku a príčiny zániku a iné historickogeografické súvislosti či rôzne klasifikácie aj s ohľadom na prírodné komponenty krajiny. Súčasťou práce môže byť terénna rekognoskácia zaujímavých/typových lokalít rybníkov. Poznanie množstva a charakteru zaniknutých lokalít môže byť prvotným východiskom k úvahám o ich prípadnej systematickejšej obnove v kontexte obdobia klimatických zmien, pôdneho a hydrologického sucha, prípadne povodní a úlohe niektorých rybníkov ako vodoretenčných nádrží.
mZFI20 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Cieľom práce je na základe detailnej analýzy súčasného stavu koryta Hrona vo vybranom úseku (najmä so zameraním na zrealizované antropické zásahy v minulosti) zhodnotiť potenciál na realizáciu renaturačných opatrení. V druhej, aplikačnej časti práce sa študent na základe analýzy existujúcich podkladov a terénneho výskumu pokúsi vytvoriť materiál pre návrh realizácie jedného alebo viacerých renaturačných opatrení (odstránenie brehového opevnenia, sprietočnenie odstaveného meandra/avulzného koryta a pod.). Jeho súčasťou bude zhodnotenie prírodných rizík a odhad adaptácie riečneho koryta po prípadnej realizácii zásahu.
mZFI21 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Upresnenie morfotektonického vývoja geomorfologického celku Javorie na základe analýzy textúry riečnej siete, zarovnaných povrchov, niektorých morfometrických parametrov, geologickej stavby a i.
mZFI22 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Cieľom práce je s využitím historických máp na základe analýzy morfologických parametrov v rôznych časových úrovniach identifikovať správanie sa riečneho koryta Hrona/Váhu v hydroklimatických podmienkach malej doby ľadovej.
mZFI23 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
mZFI24 Mgr. Lívia Labudová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava)
Poveternostné podmienky, ktoré podmieňujú vznik dĺžku trvania a intenzitu sucha v určitej oblasti, sú ovplyvňované aj atmosférickými osciláciami. Pre oblasť strednej Európy sú najvýznamnejšími osciláciami Južná oscilácia (South Oscillation - SO) a Severoatlantická oscilácia (North Atlantic Oscillation – NAO). Diplomová práca bude zameraná na analýzu miery vplyvu spomínaných dvoch oscilácií na výskyt a intenzitu meteorologického sucha na Slovensku. Orografia Slovenska je veľmi členitá a vytvára bariéry pre prenos vzduchových hmôt. V minulosti bol zistený vzťah medzi NAO a zimnými úhrnmi zrážok na Slovensku. V kontexte klimatickej zmeny však dochádza nielen k zmene dráh cyklonálnych porúch, ale aj vlahových podmienok vplyvom rastúceho výparu. V prípade preukázania vzťahu medzi meteorologickým suchom na Slovensku a SO, alebo NAO, išlo by o posun z hľadiska možnosti sezónnej predikcie výskytu sucha.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
(2) Diplomovú prácu môže v odôvodnených prípadoch viesť i relevantný externý vedecký pracovník. V takom prípade bude z praktických dôvodov k téme vedúcim katedry určený konzultant z katedry.
Pre doktorandský študijný program
Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika
- Hodnotenie dynamiky využitia krajiny a zmien krajinnej pokrývky
- dFGG1 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Na základe aplikácie aktuálnych metodických postupov výskumu a mapovania krajinnej pokrývky (fyziognomických prejavov prebiehajúcich prírodných a socioekonomických procesov na zemskom povrchu) s využitím dostupných historických prameňov, máp, leteckých snímok, GIS analýz a vlastného terénneho výskumu bude doktorand charakterizovať detailne dlhodobý vývoj využitia krajiny vybraného územia, fyziognomické prejavy tokov zmien krajinnej pokrývky (land cover flows) a vplyv prírodných komponentov krajiny na ne. Práca sa môže špecializovať na vybraný typ areálov krajinnej pokrývky, napríklad poľnohospodárske, alebo lesné s významnými prejavmi zmien.
- Detailný výskum dynamiky krajinnej pokrývky v oblastiach s prejavmi opúšťania poľnohospodárskej pôdy
- dFGG2 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Práca bude zameraná na hodnotenie zmien krajinnej pokrývky a ich zaznamenanie vo veľkých mierkach s využitím návrhu modifikácie metodológie CORINE land cover. Výskum bude realizovaný v oblastiach s prejavmi opúšťania poľnohospodárskej pôdy, výskytom historických krajinných štruktúr a obnovou lesa.
- Zvyšovanie účinnosti fotovoltických systémov prostredníctvom optimalizácie nastavenia solárnych panelov
- dFGG3 RNDr. Marián Jenčo, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Práca bude zameraná na optimalizáciu nastavenia solárnych panelov. Analýza časového priebehu meterologických prvkov a parametrov oslnenia umožňuje nastavenie solárnych panelov vzhľadom na maximalizáciu príjmu priameho a rozptýleného žiarenia v ľubovoľnom časovom momente. Zohľadnenie priebehu meteorologických prvkov a parametrov oslnenia je dôležité aj pri statických inštaláciách alebo inštaláciach solárnych panelov umožňujúcich zmenu ich nastavenia len v jednom smere. Možnosť porovnanie množstva žiarenia dopadajúceho na panely s rôznymi možnosťami zmeny sklonu a orientácie je dôležitým faktorom pri rozhodovaní o ekonomickej efektívnosti jednotlivých inštalácií fotovoltaických systémov.
- Fyzikálnogeomorfometrická analýza pre digitálne geomorfologické mapovanie a výskum vývoja vybraného územia
- dFGG4 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Fyzikálno-geomorfometrická analýza predstavuje digitálne modelovanie reliéfu (DMR) vo zvolenej rozlišovacej úrovni zahrňujúce: generalizáciu detailného (Lidar) DMR, výpočet fyzikálno-geomorfometrických charakteristík a indexov a fyzikálne založenú segmentáciu, ktorá je základom digitálneho geomorfologického mapovania. Toto bude slúžiť pre tvorbu a verifikáciu vývojových hypotéz územia.
- Fyzikálne založená morfoštruktúrna segmentácia a topografický rovnovážny stav
- dFGG5 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Morfoštruktúrna fyzikálne založená segmentácia georeliéfu umožňuje identifikovať základné morfotektonické jednotky horských regiónov v rôznych mierkach a pomocou indexu ISS posudzovať ich rovnovážny stav (steady state) ako aj rôzne vývojové hypotézy. V rámci témy sa budú testovať a rozvíjať koncepty a postupy zhrnuté v práci Bandura, Minár, Bielik (2021): “Physically based morphostructural land surface segmentation: Case of the Alps and Western Carpathians.” Transactions in GIS 25, 2394–2418.
- Paleoenvironmentálna rekonštrukcia aluviálnych pôd a pôdnych sedimentov Podunajskej nížiny
- dFGG6 doc. Ing. Peter Pišút, PhD. (Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky, Prírodovedecká fakulta UK)Dizertačná práca je zameraná na výskum a analýzu aluviálnych pôd povodia Dunaja, Moravy a dolného Váhu. S využitím metód DPZ (DTM na báze LiDARu, historické mapy, ortofotosnímky), terénneho výskumu a paleopedologických aj paleoekologických metód budú analyzované pôdne sedimenty a pochované pôdy zaniknutých korýt a mokradí s cieľom rekonštrukcie prírodných pomerov vybraných území v minulosti.
Ďalšie témy tohto študijného programu s vedením na Geografickom ústav SAV prezentuje ich stránka k doktorandskému štúdiu .
Základné informácie a témy dizertačných prác – vo všetkých programoch, o ktoré sa možno uchádzať v rámci prijímacieho konania na doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK.