Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky

Záverečné práce – ponuka tém pre akad. rok 2021/22

Pre bakalárske študijné programy

Geografia, kartografia a geoinformatika

Analýza máp sveta v školských atlasoch z hľadiska mapového jazyka
ZKI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá analýzou máp zobrazujúcich celý svet v školských atlasoch na základe dostupných domácich a zahraničných máp a atlasov vydaných v minulosti až po súčasnosť. Identifikácia a zastúpenie zistených tematických máp celého sveta a ich zaradenie do tematických okruhov, štatistické vyhodnotenie získaných údajov, zameranie sa aj na odlišné a podobné črty v mapovom vyjadrení týchto máp. Analýza týchto máp z hľadiska mapového jazyka.
Mapy fiktívnych svetov z hľadiska mapového jazyka
ZKI2 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá skúmaním máp fiktívnych svetov v knihách, stolových alebo počítačových hrách. Mapy sa analyzujú z hľadiska metód mapového vyjadrovania, použitia mapových znakov, kompozície týchto máp, čitateľnosti a geografického obsahu. Cieľom je opísať mapy z hľadiska mapového jazyka, štýlu, vytvoriť klasifikáciu týchto máp. Druhým cieľom je preskúmať a porovnať voľne dostupné programy na tvorbu máp fiktívnych svetov.
Porovnanie mapových znakov na zobrazenie vegetácie od 3. vojenského mapovania habsburskej monarchie
ZKI3 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Analýza mapových znakov na zobrazenie vegetácie na mapách od 3. vojenského mapovania habsburskej monarchie z hľadiska mapového jazyka, ich porovnanie so súčasne používanými mapovými znakmi ZM SR a inými starými znakovými kľúčmi. Morfografická analýza vybraných mapových znakov 3. vojenského mapovania.
Publikovanie rastrov do prostredia webu
ZKI4 Mgr. Jozef Fábry
V teoretickej časti práce sa budeme zaoberať historickým vývojom GIS. Následne prejdeme na popis vektorových a rastrových formátov, výhody a nevýhody ich používania a hlavné rozdiely medzi nimi. V druhej časti teoretickej práce si bližšie popíšeme štruktúru rastrových formátov, ich využitie v geoinformatike a spôsob publikácie do prostredia webu. Praktická časť práce bude spočívať v príprave rastrov na publikáciu a tvorby webovej aplikácie s rôznymi metódami publikácie rastrov.
Analýza výškového profilu turistických značkovaných trás na podklade DMR 5.0
ZKI5 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Cieľom práce je vypočítať a analyzovať parametre prevýšení na úsekoch turistických značkovaných trás (TZT) s využitím detailného výškového modelu DMR 5.0. Záhŕňa identifikáciu TZT na území, rozčlenenie úsekov TZT, výpočet kumulatívneho prevýšenia, sklonov stúpania/klesania. Na vybraných úsekoch zhodnotenie závislosti určených parametrov s orientačnými časmi na smerovníkoch.
Algoritmus identifikácie vrcholov s určením prominencie
ZKI6 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Hlavným cieľom práce je pripraviť postup pre identifikáciu vrcholov z digitálneho výškového modelu. Základnym prvkom postupu je efektívny algoritmus určenia prominencie a súvisiacich vlastností (kľúčové sedlo, materský vrchol, izolácia, ...). Vrcholy s vypočítanými parametrami prezentuje webová mapová aplikácia.
Manažment líniových stavieb pri ochrane pred povodňami
ZKI7 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom práce bude mapovanie melioračných kanálov využitím dát leteckého lidaru pri prevencii pred povodňami vo zvolenej obci. Uvedené vodohospodárske stavby sú pod veľkým tlakom investorov. Kanály preto časom zanikajú a ich priebeh možno rekonštruovať len zo starých máp. Po rekonštrukcii bývalej siete sa vykoná modelovanie. Určí sa hierarchia siete, plocha zberných oblastí s prípadným návrhom optimalizácie, či obnovy zaniknutého kanála. Výstup bude poskytnutý samospráve príslušnej obce.
Deforestácia a jej modelovanie zo záznamov DPZ
ZKI8 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom práce bude mapovanie úbytku lesa zo záznamov Sentinel 2 niekoľkých ročných časových radov v lokalite Chopok-Jasná. Klasifikácia obrazu prebehne pomocou pixlovo založeného prístupu. Areály s odlesnením budú vizualizované využitím záznamom z lidaru. Úbytok lesa spôsobuje viacero činiteľov (vietor, kôrovec, cestovný ruch,...). Na ochranu a obnovu svetových lesov poukazuje aj nariadenie Európskej Komisie COM(2019) 352 final (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0352&from=EN).
Operačné možnosti interoperabilých informačných zdrojov NIPI (Národnej infraštruktúry priestorových informácií)
ZKI9 doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD.
Cieľom práce je vypracovanie systematického prehľadu, dostupnosti, interaktívnej prezentácie a operačných možností geografických informačných zdrojov povinných osôb v zmysle § 12 ods.4 zákona č. 3/2010 Z. z.
Geografický informačný systém epidemiologických ochoreni so zameraním na COVID 19
ZKI10 doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD.
Cieľom práce je vypracovanie systematického prehľadu, dostupnosti, interaktívnej prezentácie a operačných možností geografických informačných zdrojov o COVID 19 na globálnej, európskej, národnej a regionálnej úrovni.
Modelovanie a predikcia zmien krajinnej pokrývky pre okres Piešťany
ZKI11 Mgr. Filip Moravčík
Cieľom bakalárskej práce je modelovanie a predikcia zmien krajinnej pokrývky pre okres Piešťany. Predpokladom realizácie je využite dostupných údajov o krajinnej pokrývke z rôznych časových období, ich vzájomné porovnanie, kartografické vyjadrenie zistených výsledkov a uskutočnenie predikcie zmien krajinnej pokrývky pomocou dostupných nástrojov. Publikácia výsledkov bude uskutočnená pomocou webovej mapovej aplikácie.
Mapovanie zásob pôdneho organického uhlíka pomocou voľne dostupných nástrojov
ZKI12 Mgr. Filip Moravčík
Cieľom bakalárskej práce je mapovanie pôdneho organického uhlíka pomocou voľne dostupných nástrojov. Záujmové územie (vo veľkosti okresu) bude určené po vzájomnej dohode so študentom. Predpokladom riešenia problematiky je identifikácia voľne dostupných údajov a nástrojov, pomocou ktorých je možné uskutočniť mapovanie zásob pôdneho organického uhlíka v povrchovej vrstve poľnohospodárskych pôd. Publikácia výsledkov bude uskutočnená pomocou webovej mapovej aplikácie.
Modelovanie vývoja územia Podbeskydskej brázdy pomocou vegetačného indexu NDVI
ZKI13 Mgr. Filip Moravčík
Cieľom bakalárskej práce je modelovanie vývoja územia Podbeskydskej brázdy pomocou vegetačného indexu NDVI. Predpokladom realizácie je využite voľne dostupných satelitných údajov Sentinel-2 z rôznych časových období, ich vzájomné porovnanie, kartografické vyjadrenie zistených výsledkov a uskutočnenie modelovania vývoja územia pomocou dostupných nástrojov. Publikácia výsledkov bude uskutočnená pomocou webovej mapovej aplikácie.
Časová dostupnosť k plánovanej sieti diaľnic a rýchlostných ciest pre priemyselné parky v SR
ZKI14 Mgr. Vladimir Pelech, PhD.
Priemyselné parky sú hospodársky významné objekty, pre ktoré je dôležité mať dostupnú nadradenú cestnú infraštruktúru jednak z hľadiska dopravy potrebného materiálu a jednak z hľadiska prepravy výrobkov. Plánovaná výstavba nových úsekov nadradenej infraštruktúry môže výrazne znížiť časovú dostupnosť pre priemyselné podniky. Cieľom práce je pokúsiť sa identifikovať tieto časové úspory pomocou nástrojov sieťovej analýzy.
Porovnanie dostupnosti okresných miest Trebišov a Michalovce pre obce uvedených okresov
ZKI15 Mgr. Vladimir Pelech, PhD.
Okres Trebišov má špecifický tvar písmena L. V súvislosti s tým sa ponúka myšlienka, že pre niektoré obce okresu Trebišov je dostupnejšie okresné mesto Michalovce. Cieľom danej práce je overiť uvedenú hypotézu porovnaním dojazdových a časových vzdialeností pre jednotlivé obce vzhľadom na súčasný stav cestnej siete.
Geografický informačný systém pre zber pôdnych vzoriek Agrochemického skúšania pôd
ZKI16 Mgr. Peter Scholtz (AgroGPS, s. r. o.)
Cieľom práce je návrh informačného systému pre zber pôdnych vzoriek Agrochemického skúšania pôd (ASP). Všetky subjekty hospodáriace na poľnohospodárskej pôde sú podľa zákona o hnojivách č. 136/2000 Z. z. (v znení zákona č. 394/2015 Z. z.) povinné na výzvu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) vykonať alebo zabezpečiť odber pôdnych vzoriek z nimi obhospodarovaných poľnohospodárskych pôd. Podrobnosti o postupe odberu pôdnych vzoriek ustanovuje vyhláška MPRV SR č. 151/2016 a Metodický pokyn ÚKSÚP č. 7/2018 pre ASP.
Analýza služieb registra priestorových informácií a jeho využitia
ZKI17 Ingr. Jozef Vališ, PhD.
Cieľom práce je podrobný popis služieb registra priestorových informácií (RPI), možností využitia služieb RPI v rámci národnej infraštruktúry priestorových informácií a realizácia projektu zobrazenia kombinovaných údajov zo zdrojov získaných z RPI.
Poznámky

(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.

Geografia a geoekológia pre krajinné plánovanie

Vplyv geografických faktorov na zmeny krajinnej pokrývky na vybranom území
ZEP1 Mgr. Michal Druga, PhD.
Krajina na Slovensku sa mení predovšetkým v dôsledku zmien jej využívania človekom. Lokalizácia týchto zmien nie je náhodná, ale viac či menej usmerňovaná vlastnosťami krajiny - geografickými faktormi. Téma zahŕňa vymedzenie zmien krajinnej pokrývky vo vybranom území, následne vypracovanie máp geografických faktorov a nakoniec analýzu vplyvu faktorov na zmeny. Jedná sa preto o prierezovú geografickú tému: Študent sa na jednej strane naučí používať viaceré analytické nástroje GIS a osvojí si jednoduché štatistické postupy, na druhej strane si vyskúša geografickú teóriu o hľadaní súvislostí medzi zložkami krajiny na ich vzťahoch v reálnom území.
Vplyv zrážkových udalostí na hodnotu intenzity radarového signálu
ZEP2 Mgr. Tomáš Goga (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Cieľom bakalárskej práce je pracovať s hypotézou, či sa intenzita radarového signálu mení podľa aktívnej (aktuálnej) zrážkovej situácie v sledovanej záujmovej oblasti. Vstupom budú radarové údaje satelitu Sentinel-1 a údaje zrážkových udalostiach od SHMÚ vo vybranej záujmovej oblasti. Podmienku výberu záujmovej oblasti je rovinatý ráz územia aby sa minimalizoval vplyv sklonu a orientácie na intenzitu radarového signálu. Študent počas vypracovania bakalárskej práce nadobudne vedomosti o spracovaní radarových záznamov a expertnom vyhodnocovaní obrazu DPZ. Dôraz pri hodnotení práce študenta bude kladený na dôkladnú prácu s dostupnými informačnými zdrojmi, ich analýzu a porovnanie získaných výsledkov s dostupnou literatúrou vo forme dôsledne spracovanej diskusie.
Možnosti interpretácie vývoja krajiny pomocou historických máp a zdrojov
ZEP3 RNDr. Šárka Horáčková, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Téma bude zameraná okolie alúvia rieky Ipeľ a jeho zmeny od 18. storočia do súčasnosti s využitím dostupných historických máp a zdrojov v okolí mesta Šahy so zameraním na zmeny koryta a historické zmienky o povodňových udalostiach. Súčasťou vypracovania práce bude hodnotenie zužovania šírky územia nivy vplyvom protipovodňových opatrení.
Využitie eróznych modelov USLE, resp. RUSLE a USPED pri návrhu zmien v poľnohospodársky využívanej krajine
ZEP4 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Výpočet potenciálnej vodnej erózie v rámci vybraného územia a použitie eróznych modelov pri vyjadrení vplyvu alternatívnych návrhov zmien využitia územia na zníženie erózie.
Využitie aktuálnych záznamov diaľkového prieskumu Zeme pri rekonštrukcii krajiny
ZEP5 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Identifikácia zaniknutých poľných ciest a občasných alebo opustených korýt malých vodných tokov a ich overenie terénnymi metódami.
Svetlé fľaky na ornej pôde pahorkatín ako výsledok obhospodarovania pôdy v minulosti
ZEP6 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Identifikácia lokalít so svetlými plochami na ornej pôde pahorkatín a rekonštrukcia využitia krajiny na základe historických kartografických podkladov.
Prírode blízke opatrenia ako nový prístup v manažmente vodných tokov
ZEP7 Ing. Anna Kidová, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Téma úzko súvisí s adaptáciou riečnej krajiny na zmenu klímy a so zvyšujúcim sa rizikom extrémnych hydrologických javov ako sú povodne a sucho. Využívanie prírode blízkych opatrení, tzv. „zelenej infraštruktúry“ v oblasti vodného hospodárstva, prispieva k zadržiavaniu vody v krajine, zlepšeniu kvality vody a zvýšeniu diverzity (bio-, geo-). V kontexte protipovodňovej ochrany navyše znižujú celkovú zraniteľnosť územia. Cieľom práce bude zmapovať aktuálnu situáciu v oblasti využívania prírode blízkych opatrení pri manažmente vodných tokov na Slovensku so zameraním sa na príklady dobrej praxe. Možným pokračovaním práce je vypracovanie návrhu prírode blízkeho riešenia protipovodňovej ochrany a zadržania vody v krajiny pre konkrétny vodný tok s ohľadom na jeho hydromorfologické vlastnosti v rámci diplomovej práce.
Výskyt biotopov myrikovky nemeckej (NATURA 2000) ako indikátora morfologických zmien koryta
ZEP8 Ing. Anna Kidová, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Veľmi špecifické nároky na stanovisko (náplavy riečnych lavíc a brehov vodných tokov), status absolútneho heliofytu (neznáša akékoľvek tienenie) a takmer nulová konkurencia voči iným rastlinám správne predurčuje myrikovku nemeckú na jej ochranu ako európsky významného biotopu. Prirodzený výskyt tohto druhu je viazaný na stanovište štrkových a piesčitých lavíc. Tie sú často narušované povodňovými prietokmi, ktoré svojim geomorfologickým efektom priaznivo ovplyvňujú prirodzené korytotvorné procesy. Cieľom práce bude na základe dostupných dát jej prirodzeného výskytu na Slovensku a dát DPZ zmapovať charakteristické morfologické vlastnosti vodných tokov (rád vodného toku, pôdorysná vzorka, dĺžka a typ korytového úseku, šírka koryta, atď.) a zosumarizovať tieto poznatky do priestorovej databázy. Pokročilejšie analýzy časovo-priestorových zmien morfológie koryta s ohľadom na variabilitu rozsahu výskytu tohto indikátora v jeho alúviu môžu byť pokračovaním danej témy v diplomovej práci.
Monitorovanie geomorfologických zmien vybraného vodného toku pomocou dronu
ZEP9 Mgr. Peter Labaš (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Dronom vieme detailne, rýchlo a podľa potreby pravidelne zachytiť aj malé zmeny, ktoré sa v krajine vyskytujú. Vodné toky sú dynamickým prvkom krajiny, kde má takéto využitie metódy bezpilotného snímkovania (UAV) opodstatnenie a v súčasnosti je ich využitie čoraz jednoduchšie a žiadanejšie. Cieľom bakalárskej práce bude teoreticky zhodnotiť možnosti využitia UAV vo fluviálnej geomorfológii.
Primárna sukcesia mŕtveho Markušovského meandra na vodnom toku Hornád
ZEP10 Mgr. Peter Labaš (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Prirodzený proces meandrovania vodných tokov v súčasnosti sledujeme už len na niektorých miestach na Slovensku. Špecifickým a geomorfologicky veľmi zaujímavým výsledkom meandrovania je pretrhnutie šije meandra. V prípade, že pôvodný meander po pretrhnutí šije stráca prepojenie s vodným tokom, začína sa proces akrécie a primárnej sukcesie. Cieľom práce bude charakterizovať v mŕtvom meandri vodného toku Hornád nástup primárnej sukcesie, ktorá nastúpila po prerazení jeho šije počas série povodňových udalostí.
Zhodnotenie klimatických informácií na stránkach novín Pressburger Zeitung v druhej polovici 18. storočia
ZEP11 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Historické pramene ponúkajú pomerne značný a zatiaľ dostatočne nevyužitý potenciál ohľadom nových poznatkov pri štúdiu historickej klímy na našom území. Jedným z takýchto prameňov sú aj noviny Pressburger Zeitung, ktoré vychádzali v Bratislave v rokoch 1764 až 1945 v nemeckom jazyku. Popri inom texte sa tu občas objavia aj informácie o rôznych extrémoch počasia, ktoré sa v tej dobe tu v Bratislave alebo v jej okolí vyskytli. Cieľom bakalárskej práce je zhodnotiť klimatické informácie, ktoré sa objavili na stránkach týchto novín od začiatku vydávania (r.1764) do konca 18. storočia. Pri tejto práci je nutná znalosť nemeckého jazyka.
Identifikácia extrémnych meteorologických udalostí pre vybranú oblasť Slovenska na základe historických prameňov
ZEP12 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Pravidelné meteorologické merania na Slovensku začínajú na niektorých staniciach v priebehu druhej polovice 19. storočia. Ide však iba o obmedzený počet takýchto miest. Väčšina staníc na našom území pochádza až z 20. storočia, najmä z jeho druhej polovice. Poznatky o počasí a klíme na našom území z obdobia pred začiatkom systematických meteorologických meraní (resp. z lokalít, ktoré v období na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia nemali vlastné merania) čerpáme z rôznych historických záznamov. Takéto poznatky sa týkajú najmä dosiahnutých extrémov počasia, ako sú napr. intenzívne zrážky, resp. ich dlhodobý nedostatok, povodne, búrky, silný vietor, výdatné sneženie, mimoriadna výška snehovej pokrývky, tuhé mrazy, vysoké teploty vzduchu a podobne. Záznamy možno nájsť v rôznych regionálnych archívoch, a to najmä v dobovej tlači, v kronikách, v starých listinách, knihách, mapách, fotografiách, na povodňových značkách a podobne. Na našej katedre (Katedre astronómie... FMFI UK – pozn. Z. M.) sa v rámci výskumu zaoberáme mapovaním historickej klímy na Slovensku a budovaním archívu dát. Cieľom bakalárskej práce je rozšíriť doteraz známe poznatky o klíme vybranej oblasti na Slovensku na základe dostupných historických prameňov ďalej do minulosti a pomôcť tak spoznať doteraz neznámu históriu klímy v tejto oblasti. Na podobnú tému boli v minulosti vypracované už dve bakalárske práce, jedna sa týkala oblasti Gemera a Malohontu, druhá oblasti v okolí Komárna. Obe tieto bakalárske práce nás obohatili o nové poznatky najmä z obdobia prelomu 19. a 20. storočia, pričom najvýznamnejšie výsledky z nich boli využité aj pri písaní viacerých článkov v spoluautorstve, ktoré boli publikované v časopisoch Acta Hydrologica Slovaca, Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae, Geographica Pannonica.
Pramenná hodnota opisov katastrálnych hraníc v geografickom výskume
ZEP13 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Opisy katastrálnych hraníc (tzv. „Mezepisy“) sú málo známou a len sporadicky využívanou súčasťou pôvodného katastrálneho operátu z 19.storočia. Zhotovené boli ako podklad k vlastnému mapovaniu, sú bohaté z hľadiska toponymie a obsahujú unikátne protokoly o triedení pôdnych blokov podľa úrodnosti. Cieľom práce je charakterizovať „mezepisy“ v kontexte pôvodného katastrálneho aparátu, identifikovať ich potenciál v geografickom výskume, porovnať ich s vlastnými mapami, prípadne zhodnotiť dobovú bonitáciu pôdnych jednotiek s aktuálnou na základe grafickej reprezentácie.
Renaturalizácia vodných tokov Slovenska
ZEP14 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
V súvislosti s pokračujúcou environmentálnou krízou, pôdnym a hydrologickým suchom, či povodňovou hrozbou sa postupne paradigma regulácií vodných tokov (opevňovanie brehov, napriamovanie korýt, výstavba priehrad ap.) v súčasnosti vo vyspelých krajinách intenzívne prehodnocuje. Výsledkom sú stále častejšie snahy prinavrátiť vybrané úseky vodných tokov do prírode blízkeho stavu. Cieľom práce je zmapovať etapy antropizácie riečnej krajiny a spôsoby, akým človek zasahoval (najmä) do riečnych korýt, a zároveň prehľadne zdokumentovať prípady renaturalizácií vodných tokov vo svete a na Slovensku.
Morfologický efekt zvyškov dreva a ripariálnej vegetácie na riečne koryto
ZEP15 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Obraz historických povodní na Váhu (alebo Dunaji) v dobovej tlači
ZEP16 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Granulometrická analýza štrkových lavíc vybraného úseku vodného toku
ZEP17 Mgr. Miloš Rusnák, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Cieľom práce je vypracovať teoretický prehľad o priestorovej variabilite sedimentov v korytách vodných tokov, ako aj metód a postupov pre zrnitostnú analýzu sedimentov. Získané znalosti následne preukázať na základe výberu jednej z metód (Wolmanova metóda, optická granulometria, osievanie sedimentov a pod. ) pri výskume sedimentov vo vybranom úseku vodného toku identifikáciou ich priestorovej variability na štrkovej lavici.
Rozptýlená zeleň v poľnohospodárskej krajine – mapovanie, funkcie a ochrana
ZEP18 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Rozptýlenú zeleň v poľnohospodárskej krajine tvoria predovšetkým menšie porasty stromov a krov s rôznym zápojom. Súčasná podoba a zastúpenie sú výsledkom zmien v poľnohospodárskej výrobe od 2. polovice 20. storočia. Rozptýlená zeleň je dôležitá nielen z krajinárskeho hľadiska, ale najmä z hľadiska pôdoochranného a zachovania druhovej diverzity. Ako významné sa javia aj jej funkcie biocentier a biokoridorov v krajine. Cieľom bakalárskej práce je spracovať rešerš literatúry o rozptýlenej zeleni a jej význame, zmapovať a zhodnotiť stav (vývoj) rozptýlenej zelene vo vybranom území od 2. polovice 20. storočia po súčasnosť.
Tvorba a optimalizácia 3D modelu viniča pre potreby precízneho vinohradníctva
ZEP19 Mgr. Adam Šupčík
Práca sa zameriava na tvorbu a optimalizáciu 3D modelu koruny a kmeňa viniča zo snímok. 3D model napomáha pri určovaní množstva koreňov, objemu koruny a rôznych charakteristík jednotlivých odrôd ako napríklad výška porastu, rozstup medzi jednotlivými koreňmi. Včasnou identifikáciou nedostatkov vinohradu sa dajú odhaliť vznikajúce problémy spojené s výskytom škodcov, chorôb a nevhodných fyziologických a chemických podmienok. Téma ponúka nadobudnutie zručností v oblasti práce s bezpilotnými lietadlami (UAV/drony), spracovania snímok, tvorby 3D modelov, používania GIS softvéru a GNSS zariadení.
Poznámky

(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.

Učiteľstvo Geografia

Analýza máp sveta v školských atlasoch z hľadiska mapového jazyka
upGE1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá analýzou máp zobrazujúcich celý svet v školských atlasoch na základe dostupných domácich a zahraničných máp a atlasov vydaných v minulosti až po súčasnosť. Identifikácia a zastúpenie zistených tematických máp celého sveta a ich zaradenie do tematických okruhov, štatistické vyhodnotenie získaných údajov, zameranie sa aj na odlišné a podobné črty v mapovom vyjadrení týchto máp. Analýza týchto máp z hľadiska mapového jazyka.
Nástroje pri online výuke na tému Georeliéf a príprava modelovej vyučovacej hodiny
upGE2 RNDr. Šárka Horáčková, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Počas pandémie sa online výuka stala samozrejmosťou a téma georeliéfu je náročnejšia na vysvetlenie v online priestore. Vypracovanie témy bude zahŕňať prehľad možností pri zostavovaní ukážok foriem georeliéfu pomocou online nástrojov ale aj prípravu modelovej online hodiny pre stredné školy s využitím GIS nástrojov alebo terénnych cvičení (v prípade preferencie zamerania na základné školy).
Obraz historických povodní na Váhu (alebo Dunaji) v dobovej tlači
upGE3 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Možnosti terénneho vyučovania s využitím náučných chodníkov
upGE4 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Geovedne zaujímavé lokality vybraného územia – návrh exkurzie
upGE5 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Zhodnotenie dištančnej formy výučby geografie na vybraných školách
upGE6 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
V práci budú hodnotené rôzne aspekty dištančnej výučby tém fyzickej geografie na vybraných základných/stredných školách. Súčasťou práce bude analýza organizačných foriem vzdelávania, učebných materiálov, softvérových systémov a postojov žiakov i učiteľov.
Zmeny charakteru zím v Považskom podolí v rokoch 1931 – 2020 v dôsledku klimatických zmien
upGE7 doc. RNDr. Milan Trizna, PhD.
Dopady klimatických zmien sú stále viac zreteľné aj na našom území. Vďaka dostatočne dlhým radom pozorovaní meteorologických prvkov sme schopní ich identifikovať a opísať. Téma je zameraná na opis zmien priemernej teploty, množstva a chodu zrážok v zimnom období v oblasti Považského podolia.
Poznámky

(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.

Pre magisterský študijný program

Fyzická geografia a geoinformatika

Dynamika zmien priestorovej štruktúry poľnohospodárskej krajiny na katastrálnom území Jablonka
mZFI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Identifikácia krajinných prvkov na vybraných starých mapách a voľne dostupných zdrojoch z rôznych časových období (od tretieho vojenského mapovania po súčasnosť). Použité by mali byť mapy tretieho vojenského mapovania, Vojenská topografická mapa v Gauss-Krügerovom zobrazení, Základná mapa SR, ZBGIS až najnovšia ortofotomozaika. Retrospektívna analýza vyhodnotenia stavu krajinných prvkov a kategórií využívania Zeme na katastrálnom území Jablonka. Priestorová štruktúra záujmových krajinných prvkov, ich diverzita a dynamika zmeny za zvolené časové obdobie. Porovnanie výsledkov analýzy s historickými štruktúrami poľnohospodárskej krajiny. Kartografické vyjadrenie zmien priestorovej štruktúry.
Možnosti tvorby tematických máp so zameraním na tlačový výstup vo vybraných GIS softvéroch
mZFI2 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá analýzou možnosti tvorby tlačového výstupu tematických máp vo vybraných GIS softvéroch a porovnanie výstupov voľne dostupných a komerčne dostupných GIS softvéroch z hľadiska presnosti a kvality tlačového výstupu, ponúkaných nástrojov, jednoduchosti tvorby, použitia pre publikovanie mapových diel v knižnej podobe.
Geografické faktory poľnohospodárskej intenzifikácie a extenzifikácie
mZFI3 Mgr. Michal Druga, PhD.
Využívanie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa v čase transformuje – niekde sa polia menia na lúky, lúky či vinohrady zarastajú, a naopak, na iných plochách prebieha intenzifikácia. Tieto zmeny sú dôsledkom individuálnych ľudských rozhodnutí, na ktoré vplýva množstvo faktorov, vrátane geografických (napr. kvalita pôdy, sklon svahu, klimatické a hydrologické charakteristiky, dostupnosť, atď.). Cieľom témy je identifikovať vybrané zmeny poloautomatickou klasifikáciou satelitných snímok, vypracovať geografické faktory potenciálne vplývajúce na štruktúru týchto zmien a tento vplyv štatisticky kvantifikovať. Výsledok práce môže byť vkladom do diskusie o podpore poľnohospodárstva na Slovensku.
Geografické faktory odlesňovania
mZFI4 Mgr. Michal Druga, PhD.
Odlesňovanie je najviditeľnejšou a pravdepodobne aj najdiskutovanejšou zmenou krajinnej pokrývky Slovenska za posledné dve dekády. Prvým cieľom tejto témy je klasifikovať odlesňovanie poloautomatickou klasifikáciou satelitných snímok. Druhým cieľom je identifikovať a získať čím viac geografických informácií - faktorov, ktoré mohli byť relevantné pri rozhodovaní o výrube, prípadne mohli vplývať na vznik polomu, a vplyv týchto faktorov následne štatisticky kvantifikovať. Výsledky môžu priniesť zaujímavý pohľad na časť zo širokého spektra príčin odlesňovania na Slovensku.
Geografické faktory urbanizácie
mZFI5 Mgr. Michal Druga, PhD.
Urbanizácia je najvýraznejšou zmenou krajinnej pokrývky, ktorú môže človek spôsobiť – v širšom ponímaní pod ňu spadá vznik nových rezidenčných zón, priemyselných parkov, dopravných plôch a podobne. Patrí tiež k najlepšie modelovateľným zmenám, preto je vhodná na testovanie sofistikovaných geografických faktorov zmien. Cieľom práce je identifikácia urbanizácie poloautomatickou klasifikáciou satelitných snímok, vypracovanie relevantných geografických faktorov (predovšetkým rôzne formy vyjadrenia dostupnosti a hustoty ľudskej činnosti) a štatistická analýza ich významnosti. Téma má význam pre diskusiu jednak o urbanizácii na Slovensku, jednak o metódach odvodenia použitých faktorov.
Veľkomierkový výskum krajinnej a vegetačnej pokrývky územia zasiahnutého víchricou
mZFI6 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Práca sa venuje detailnému výskumu zmien krajiny víchricou zasiahnutého vybraného lesného územia a ich mapovaniu v mierke 1 : 10 000. Použijú sa metodické postupy projektu CORINE Land Cover pre mapovanie krajinnej pokrývky na 5. úrovni legendy a geobotanické mapovanie v teréne s hodnotením typu vegetácie podľa Katalógu biotopov Slovenska. Porovnajú sa výsledky oboch prístupov a ich využitie.
Detekcia hrán na lidarových dátach pomocou decimácie trojuholníkovej siete
mZFI7 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Hlavným cieľom práce je testovanie možností detekcie hrán na lidarových dátach pomocou decimácie trojuholníkovej siete. V teoretickej časti podáva prehľad metód na detekciu objektov na lidarových záznamoch. V praktickej časti na rôznych testovacích lokalitách prezentuje detekciu pomocou decimácie trojuholníkovej siete. Postup zahŕňa vytvorenie nepravidelnej trojuholníkovej siete povrchu, generovanie zjednodušených modelov pokročilými metódami (napr. Quadric Edge Collapse Decimation) v rôznych úrovniach detailu, analýzu priebehu hrán modelu a možností pre detekciu hrán zaznamenaných objektov. Výstupom riešenia je podrobný popis postupu a výsledkov vykonanej analýzy.
Prehľad algoritmov pre generalizáciu podrobných digitálnych výškových modelov
mZFI8 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Cieľom práce je spracovanie prehľadu typov generalizačných algoritmov použiteľných, alebo priamo určených pre digitálne výškové modely. Teoretická časť prináša prehľad kategorizácií metód a algoritmov a tiež najpoužívanejších zástupcov jednotlivých kategórií. V praktickej časti na rôznych testovacích lokalitách prezentuje vybrané generalizačné algoritmy. Porovnáva a hodnotí výsledky, predstavuje silné a slabé stránky algoritmov. Výstupom riešenia je prehľad metód, postup a výsledky vykonanej porovnávacej analýzy.
Vývoj vegetácie na vybranom území Podunajskej nížiny s využitím historických zdrojov a sedimentologických analýz
mZFI9 Mgr. Šárka Horáčková, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Možnosti skúmania vývoja vegetácie pomocou historických máp a zdrojov ako zo sedimentologických záznamov je pomerne známa. Dôležité je prepojenie týchto dátových zdrojov pomocou multi-proxy analýzy. Vypracovanie témy práce bude zahŕňať spracovanie dostupných historických zdrojov vybranej lokality rašeliniska pri Pustých Úľanoch a využitie sedimentologických analýz pri rekonštrukcii vývoja v starších obdobiach počas holocénu.
Využitie údajov získaných pomocou laserového skenovania (lidar) pri mapovaní a rekonštrukcii krajiny
mZFI10 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Využitie výškopisných údajov získaných technológiou leteckého laserového skenovania pri mapovaní terénu a identifikácii objektov ležiacich na zemskom povrchu. Poznámka: Téma bude spresnená v zmysle výberu tried objektov a zamerania práce, napr. „Mapovanie a klasifikácia piesočných dún na Borskej nížine“.
Vplyv priameho slnečného žiarenia na zmeny mikroklímy v lesných priesekoch / pri vstupe do jaskyne / pod mostnou konštrukciou
mZFI11 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Modelovanie množstva priameho slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch lesných priesekov alebo na vnútorné steny jaskyne pri jej vstupnom otvore alebo na povrch pod mostnou konštrukciou. Poznámka: Ide o tri rôzne voliteľné modifikácie jednej témy.
Pôsobenie vodnej a orbovej erózie v území pahorkatín
mZFI12 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Tvorba digitálneho terénneho modelu z údajov získaných pomocou laserového skenovania (lidar). Následné modelovanie vodnej a orbovej erózie. Verifikácia výsledkov použitých modelov erózie na základe porovnania priestorovej distribúcie miest s predpokladanou maximálnou intenzitou erózie a distribúciou svetlých fľakov na ornej pôde.
Hodnotenie hydromorfologických vlastností vodných tokov
mZFI13 Ing. Anna Kidová, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Potreba hodnotenia hydromorfologických vlastností vodných tokov vychádza z implementácie Rámcovej smernice o vode a metodologicky sa opiera o európsku normu EN-14614:2004 upravenú pre podmienky Slovenska. Téma sa venuje hodnoteniu štrukturálnych vlastností vodného toku na úrovni koryta, brehov, ripariálnej zóny a priľahlej nivy, ako aj princípu riečneho kontinua. Cieľom práce bude vykonanie praktického hodnotenia vybraného vodného toku alebo riečneho úseku, stanovenia jeho referenčných podmienok a vyhodnotenie výsledného skóre v kontexte súčasných fluviálnych procesov súvisiacich s prispôsobovaním sa vodného toku vplyvom človeka, ako aj meniacim sa environmentálnym podmienkam.
Identifikácia kľúčových faktorov vplývajúcich na recentnú degradáciu vodných tokov
mZFI14 Ing. Anna Kidová, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Dlhodobý trend degradácie riečnych systémov sa odráža najmä v ich morfologických zmenách, zjednodušovaní pôdorysnej vzorky, zužovaním alebo napriamovaním koryta. Cieľom práce bude kvantifikácia morfologických zmien typologicky rozdielnych riečnych úsekov a zmapovanie ich vývoja na základe historických máp, leteckých snímok a aktuálnych priečnych profilov. Práca sa bude sústreďovať na odhalenie kľúčových faktorov vplývajúcich na ich hydromorfologický vývoj, čo si okrem analýzy hydrologických dát, bude vyžadovať aj zhodnotenie vplyvov ľudskej činnosti alebo zmien krajinnej pokrývky.
Zmeny štruktúry vegetácie riečnych lavíc a ostrovov vo vzťahu k povodňovým prietokom
mZFI15 Ing. Anna Kidová, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Téma sa venuje zápoju pionierskych druhov vegetácie na riečnych laviciach, ktoré veľmi dobre znášajú pravidelné zaplavovanie, čím zvyšujú aj ich odolnosť voči eróznym procesom. Naopak, disturbancie lavíc a ostrovov počas povodní spôsobujú narušenie vegetačného krytu, čím zmladzujú staršie sukcesné spoločenstvá a znovu ich vracajú do pionierskych štádií. Cieľom práce je porovnanie štruktúry vegetácie v rôznych štádiách sukcesie pred a po povodňovej udalosti v rozdielnych korytových úsekoch vodného toku. Zaoberať sa budeme otázkami vplyvu vegetácie na morfologický vývoj vnútrokorytových foriem a ich spätnej väzby na rozdielne hydrologické podmienky.
Klasifikácia a geomorfologický efekt priestorovej distribúcie zvyškov dreva (LWD) v koryte
mZFI16 Ing. Anna Kidová, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Problematika riečneho dreva, označovaného ako LWD, je na Slovensku prakticky neprebádaná. Zvyšky dreva vytvárajú v korytách riek tzv. drevné akumulácie (zhluky a zátarasy), alebo sú v nepravidelných intervaloch rozptýlené ako individuálne kusy. Ich prítomnosť v koryte má významný geomorfologický efekt najmä pri pretváraní vnútrokorytovej morfológii (dnová erózia, transport sedimentov, avulzie), ako aj pri laterálnej migrácii koryta (brehová erózia). Svojou veľkosťou alebo polohou v koryte vytvárajú prekážku prúdeniu a/alebo iniciujú trapovanie jemnejších sedimentov akcelerujúcich proces vzniku vegetačného krytu. Riešenie témy si vyžaduje terénne mapovanie zvyškov dreva, ich klasifikáciu (morfometrické parametre, orientácia, pôvod, typ, poloha, stabilita), granulometrické analýzy, štatistické spracovanie dát, ako aj prácu v prostredí GIS.
Vymedzenie pririečnej zóny na základe open sourcových dát
mZFI17 Ing. Anna Kidová, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Vymedzenie pririečnych (ripariálnych) zón využíva v súčasnosti niektoré štruktúrne parametre, najmä krajinnú pokrývku a topografické charakteristiky. Na základe voľne dostupných dát výškového modelu SRTM a multispektrálnych satelitných snímok Landsat sa ju pokúsime vymedziť na princípe odvodenia riečnej siete v prostredí Grass GIS, extrakciou vegetačných a vodných plôch pomocou vhodných indexov (TCA, MNDWI).
Detekcia objektov potrubnej dopravy zo záznamov SAR-L
mZFI18 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom bude overenie metodiky detekcie líniových objektov (napr. tranzitný ropovod, tranzitný plynovod, produktovod), resp. plošných objektov (melioračné zariadenia) zo záznamov DPZ snímačov SAR pod zemským povrchom. Pásmo L totiž prechádza aj pod zemský povrch, pod ktorým sú umiestnené objekty. Využijú sa dostupné údaje z nosičoch ALOS1 a JERS, prípadne iné. Priebeh tranzitného ropovodu a plynovodu je možné čiastočne idnetifikovať z ortofot (zhybky, búdky, lesné prieseky), detekciou melioračných zariadení z LMS sa zaoberal v ČR projekt "Využití digitálních technologií zpracování archivních leteckých měřických snímků pro skutečné zaměření staveb odvodnění v systému S-JTSK".
Operačné možnosti informačných zdrojov NIPI pre geografický informačný systém environmentálneho zdravia SR
mZFI19 doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD.
Cieľom práce je vypracovanie systematického prehľadu, dostupnosti, implementácie a interaktívnej prezentácie geografických informačných zdrojov NIPI v prostredí geografického informačného systému environmentálneho zdravia.
Porovnanie operačných možností digitálnych výškových modelov z hľadiska kvality a využitia komplexného digitálneho modelu georeliéfu
mZFI20 doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD.
Cieľom práce je analýzy kvality vybraných modelov (DMR 3.5, DMR 5 a ....), výpočet a porovnanie štruktúrnych parametrov podľa koncepcie KDMR ako aj vyhodnotenie operačných možností pre interdisciplinárne priestorové rozhodovacie úlohy.
Vyhodnotenie zmien uhlíkovej bilancie z hľadiska zmeny lesných porastov v SR
mZFI21 doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD.
Cieľom práce je vypracovanie systematického prehľadu, dostupnosti, implementácie a interaktívnej prezentácie geografických informačných zdrojov o uhlíkovej bilancii z hľadiska zmeny lesných porastov v SR podľa IPCC a AFOLU v SR.
Validácia modelovaných údajov pôdnej vlhkosti na základe nameraných údajov z rôznych zdrojov meraní
mZFI22 Mgr. Mgr. Katarína Mikulová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava)
Jednou z aktuálnych tém v klimatológii je aj monitoring pôdneho sucha, ktorý je často postavený na sledovaní vlhkosti pôdy v rôznych hĺbkach. Vplyvom rozvoja technických možností je v súčasnosti dostupných viacero zdrojov dát takýchto informácií – od klasických (ale zriedkavých) lyzimetrických staníc, cez automatické klimatologické stanice až po výstupy z pôdnych modelov. Otázka je, do akej miery sa jednotlivé zdroje zhodujú v poskytovaných informáciách, a teda do akej miery sú vhodné pre operatívny monitoring pôdneho sucha. Diplomová práca sa bude zaoberať porovnaním údajov pôdnej vlhkosti z rôznych zdrojov, čo prinesie cenné informácie pre operatívnu prax a ich ďalšie využitie v nej.
Zmeny denných úhrnov atmosférických zrážok a ich skupenstva
mZFI23 Mgr. Mgr. Katarína Mikulová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava)
V kontexte klimatickej zmeny nepozorujeme až tak výrazne zmeny v ročnom úhrne zrážok. Zmeny sú však evidentné v ich rozložení počas roka, podiele jednotlivých skupenstiev zrážok v chladnom polroku, ale aj v počte dní s vysokými úhrnmi zrážok Cieľom práce je tieto zmeny v režime atmosférických zrážok kvantifikovať nielen podľa úhrnu, ale aj z hľadiska skupenstva. Výsledky práce sú dôležité pre prax, nakoľko režim zrážok a ich skupenstva je dôležitý pre rôzne odvetvia hospodárstva.
Odvodené informácie z polohy mobilu používateľa
mZFI24 Mgr. Vladimir Pelech, PhD.
Mnoho používateľov v dnešnej dobe má Google konto a mobilný telefón s dostatočne kvalitným GPS na určenie polohy. Ak používateľ nemá vypnuté zdieľanie polohy, tak informácie o jeho polohe sú na pravidelnej báze párované s jeho kontom. Cieľom tejto práce je zhromaždiť od používateľa-autora práce dáta za isté časové obdobie (predpokladám 1-2 mesiace) a pokúsiť sa vytvoriť pomocou analýz a voľne dostupných zdrojov (rôzne mapové portály) jeho profil. Kde sa často zdržiava, či je možné určiť napr. jeho vierovyznanie, odhadnúť jeho vek podľa návštevy školy, alebo zamestnania, miesto bydliska atď. Vzhľadom na povahu práce, by som však požadoval, aby bola daná práca neverejná, keďže pôjde o osobné informácie o konkrétnom človeku. To znamená, že nebude dostupná cez CRZP.
Transformácie koryta Hrona /Váhu v závere malej doby ľadovej (vybraný úsek na Podunajskej nížine)
mZFI25 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Cieľom práce je s využitím historických máp na základe analýzy morfologických parametrov v rôznych časových úrovniach identifikovať správanie sa riečneho koryta Hrona/Váhu v hydroklimatických podmienkach malej doby ľadovej.
Antropizácia vybraného úseku riečneho koryta Hrona – príčiny, dopady, manažment
mZFI26 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Cieľom práce je detailná analýza antropizácie vybraného úseku Hrona (regulácie, opevňovanie brehov, výstavba protipovodňových hrádzí, výstavba odvodňovacích kanálov ap.) a zhodnotenie príčin a následkov týchto zásahov do fyzickogeografickej sféry. Súčasťou práce môže byť aj zhodnotenie potenciálu územia pre prípadné renaturalizačné opatrenia.
Fluviálnogeomorfologická analýza rieky Slatiny (úsek Zvolenská Slatina – Zvolen)
mZFI27 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Úsek Slatiny medzi Zvolenskou Slatinou a Zvolenom patrí medzi prírodovedne vzácne územia z dôvodu jeho minimálneho antropického ovplyvnenia a zachovalej riečnej krajiny. Cieľom práce je na základe zberu terénnych dát zhodnotiť priestorovú štruktúru vnútrokorytových foriem a foriem na alúviu, charakterizovať fluviálnogeomorfologické procesy, vplyv ripariálnej vegetácie a mŕtvych zvyškov dreva na formovanie koryta. Štúdium relatívne prirodzených úsekov riečnych korýt v podmienkach Slovenska môže byť motiváciou a príspevkom k renaturalizačným opatreniam na iných úsekoch vodných tokov, resp. k územnej ochrane tohto úseku ohrozeného vodohospodárskou výstavbou.
Granulometrická analýza vybraného úseku vodného toku a priľahlých brehov pomocou nízko letiacich dronov
mZFI28 Mgr. Miloš Rusnák, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Cieľom práce je analýza výsledkov optickej granulometrie snímok získaných pomocou dronov (odfotená vzorka sedimentov spracovaná v PC obrazovou analýzou) a ich následná validácia s použitím viacerých granulometrických metód pri identifikovaní zrnitostného zloženia sedimentov štrkových lavíc v koryte. Práca je zameraná na spracovanie optických snímok z dronov pre ktoré budú využité softvéry SEDIMETRICS a BaseGrain ako aj samotnú analýzu vzoriek sedimentov a porovnanie výsledkov získaných pomocou osievania sústavou sít veľkosti od 0,063 do 31,5 mm suchou cestou. V práci sa počíta s odberom vzoriek, terénnymi prácami a historickou analýzou vývoja skúmaného koryta vodného toku.
Mapovanie dna koryta vodného toku využitím optických batymetrických metód
mZFI29 Mgr. Miloš Rusnák, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Cieľom práce je identifikovanie jednotlivých morfologických foriem dna koryta ako základných morfologických foriem pre fungovanie riečneho ekosystému. Práca je založená na tvorbe batymetrického modelu dna koryta na základe optických dát získaných pomocou dronov. V práci sa porovnávajú 2 prístupy pre tvorbu batymetrie koryta: i) model dna koryta odvodený od spektrálnych charakteristík RGB snímok a ii) model dna koryta vytvorený úpravou refrakcie pri tvorbe mračna bodov algoritmom SfM. Výsledky budú validované terénnym prieskumom.
Použitie optických satelitných snímok pre dynamickú analýzu biogeomorfologických interakcií v riečnej krajine
mZFI30 Mgr. Miloš Rusnák, PhD. (Geografický ústav SAV, Bratislava)
Cieľom práce je spracovanie a analýza satelitných snímok pre hodnotenie vzájomných väzieb medzi morfologickými zmenami v koryte a nastupujúcou vegetáciou. Vegetačné indexy spolu s fyziognomickými znakmi vegetácie sú relevantné aj pre identifikáciu a hodnotenie ripariálnej zóny a identifikáciu biogeomorfologických interakcii v koryte. Cieľom práce bude analyzovať, vyhodnotiť a testovať vhodnosť použitia vegetačných indexov uvádzaných v literatúre spolu s fyziognomickými znakmi vegetácie v procese identifikácie a hodnotenia vybraných ripariálnych zón na Slovensku aplikáciou satelitných údajov DPZ.
Dendrogeomorfologická rekonštrukcia výskytu snehových lavín
mZFI31 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Práca sa venuje rekonštrukcii výskytu snehových lavín vo vybranom pohorí na Slovensku s využitím dendrogeomorfologických metód výskumu. Súčasťou práce bude terénny výskum, spracovanie a vyhodnotenie vzoriek v dendrologickom laboratóriu.
Využitie mapových služieb pri sprístupňovaní a spracovaní priestorových (geografických) údajov
mZFI32 Ingr. Jozef Vališ, PhD.
Cieľom práce je popis štandardizovaných (OGC, INSPIRE) mapových služieb a ich parametrov, testy výkonu, kapacity, dostupnosti, presnosti a realizácia projektu s aplikovaním vybraných mapových služieb.
Poznámky

(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.

(2) Diplomovú prácu môže v odôvodnených prípadoch viesť i relevantný externý vedecký pracovník. V takom prípade bude z praktických dôvodov k téme vedúcim katedry určený konzultant z katedry.

Pre doktorandský študijný program

Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika

Detailný výskum dynamiky krajinnej pokrývky v oblastiach s prejavmi opúšťania poľnohospodárskej pôdy
dFGG1 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Práca bude zameraná na hodnotenie zmien krajinnej pokrývky a ich zaznamenanie vo veľkých mierkach s využitím návrhu modifikácie metodológie CORINE land cover. Výskum bude realizovaný v oblastiach s prejavmi opúšťania poľnohospodárskej pôdy, výskytom historických krajinných štruktúr a obnovou lesa.
Hodnotenie dynamiky využitia krajiny a zmien krajinnej pokrývky
dFGG2 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Na základe aplikácie aktuálnych metodických postupov výskumu a mapovania krajinnej pokrývky (fyziognomických prejavov prebiehajúcich prírodných a socioekonomických procesov na zemskom povrchu) s využitím dostupných historických prameňov, máp, leteckých snímok, GIS analýz a vlastného terénneho výskumu bude doktorand charakterizovať detailne dlhodobý vývoj využitia krajiny vybraného územia, fyziognomické prejavy tokov zmien krajinnej pokrývky (land cover flows) a vplyv prírodných komponentov krajiny na ne.
Využitie metód diaľkového prieskumu Zeme pre hodnotenie zmien prírodných ekosystémov
dFGG3 RNDr. Igor Matečný, PhD.
Metódy diaľkového priekumu Zeme sa široko využívajú pre hodnotenie zmien štruktúry krajiny. Nové technické možnosti, spojené so širokým využívaním dronov (UAV), snímkovanie v rôznych pásmach spektra, ako aj technológia LIDAR umožnuje získanie veľmi podrobných dát o prírodných ekosystémoch. Hodnotenie rôznych časových radov snímok, využitie rôznych formátov dát, spolu s pozemnými meraniami a mapovými podkladmi umžňuje zachytiť zmeny v sledovaných ekosystémoch, nielen z hľadiska štruktúry, výmery ale aj ich zdravotného stavu.
Vplyv krajinnej pokrývky na uhlíkovú bilanciu a klimatické zmeny – regionálny aspekt
dFGG4 doc. RNDr. Eva Mičietová, CSc.
Hodnotenie zmien krajinnej pokrývky SR podľa IPCC Afolu. Výpočet uhlíkovej bilancie podľa metodiky IPCC za posledných 30 rokov v SR. Identifikácia areálov zmeny klimatických faktorov z hľadiska zmeny uhlikovej bilancie. Vyhodnotenie identifikovaných vplyvov na životné prostredie.
Numerické modelovanie dlhodobého vývoja georeliéfu a geomorfometrická evaluácia jeho výsledkov
dFGG5 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Numerické modelovanie dlhodobého vývoja georeliéfu sa používa na testovanie vývojových hypotéz konkrétnych území. Nastavenia modelu odrážajú často variantné scenáre a predstavy o iniciálnom reliéfe územia etapách jeho neotektonického a morfoklimatického vývoja a ďalších počiatočných a okrajových podmienkach. Mieru úspešnosti rôznych výsledkov takéhoto modelovania definuje zhoda výsledného namodelovaného povrchu so súčasným georeliéfom. Túto možno vyšetrovať prostredníctvom rôznych geomorfometrických charakteristík a objektov, ktoré je potrebné derivovať z vhodne generalizovaného DMR záujmového územia. Utvorenie sady numerických experimentov vybraného územia a ich ohodnotenie prostredníctvom porovnania povrchu utvoreného modelovaním a generalizovaného reálneho DMR bude hlavným cieľom dizertácie.
Verifikácia vplyvu povrchu povodia na zrážkovo-odtokové modelovania
dFGG6 doc. RNDr. Milan Trizna, PhD.
Vybrané morfometrické a morfografické parametre povodí vstupujú významným spôsobom do zrážkovo-odtokového modelovania, ovplyvňujú ich výsledky a môžu byť zdrojom chýb, ktoré je problematické odhaliť. Dizertačná práca by sa zamerala na úlohu plochy povodia pri zrážkovo-odtokovom modelovaní, špeciálne pri určovaní úhrnu zrážok na plochu povodia. Zároveň by sa preveril vplyv vertikálnej členitosti reliéfu na presnosť určenia zrážkového úhrnu na plochu povodia ako vstup pre zrážkovo-odtokové modelovanie.

Ďalšie témy tohto študijného programu s vedením na Geografickom ústav SAV prezentuje ich stránka k doktorandskému štúdiu .

Základné informácie a témy dizertačných prác – vo všetkých programoch, o ktoré sa možno uchádzať v rámci prijímacieho konania na doktorandské štúdium pre akademický rok 2021/2022 na Prírodovedeckej fakulte UK.