Záverečné práce – ponuka tém pre akad. rok 2023/24
Pre bakalárske študijné programy
Pre magisterský študijný program
Pre doktorandský študijný program
Pre bakalárske študijné programy
Geografia, kartografia a geoinformatika
ZKI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá kartografickými aspektmi máp sveta s tematikou zobrazenia morských prúdov v geografických atlasoch, ich analýzou, zmenami a rôznorodosťou. Študované sú dostupné domáce a zahraničné atlasy v časovom reze. Analýza a hodnotenie máp sa zameriava na metódy mapového vyjadrovania, použitie mapových znakov, kompozíciu máp a ďalších kartografických aspektov, následne štatistické vyhodnotenie získaných údajov.
ZKI2 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Geografické názvy sú významnou časťou mapy a plnia pomenúvaciu funkciu. Štúdium geografických názvov sa zameriava na zistenie názvov z rôznych máp, ako sú katastrálna mapa, topografické mapy a iné, pričom sa využijú pri mapových dielach aj jednotlivé mierky. Výsledkom práce je analýza geografických názvov v čase, ich priestorová lokalizácia, zaradenie do kategórií, početnosť a ďalšie analýzy.
ZKI3 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Mosty a prievozy majú dôležitý význam v krajine. Práca sa zaoberá ich identifikáciou na vybraných mapových dielach z minulosti až podnes, pričom je potrebné zoznámiť sa s mapovými znakmi, ktoré ich reprezentujú na jednotlivých podkladoch. Výsledkom práce je vytvorenie databázy sledovaných prvkov, zistenie zmien v ich výskyte v čase a priestorovom umiestnení, početnosť a ďalšie charakteristiky.
ZKI4 Mgr. Veronika Beranová, PhD.
Poľnohospodári posledné roky hľadajú spôsoby na zvýšenie úrodnosti a zároveň zníženie finančných strát hlavne v optimalizácii efektivity agrotechnických zásahov. Optimalizácia zásahov a udržateľnosť poľnohospodárstva je jednou z hlavných úloh precízneho poľnohospodárstva. Pre aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva je potrebné poznať predovšetkým prírodné podmienky, čo je úlohou práve komplexného geoekologického výskumu. Rozmach technológií v oblasti geografických informačných systémov či rôznych senzorov na zaznamenávanie faktorov prostredia otvára pre klasický geoekologický výskum nové dimenzie. Študent si v rámci tvorby práce osvojí metódy geoekologického výskumu, ale zároveň vypracuje podklad pre potreby poľnohospodárov na aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva.
ZKI5 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Cieľom práce bude spresnenie hraníc lavínových dráh z lavínového katastra na vybranej lokalite. Využije sa digitálny model reliéfu a povrchu z lidarových údajov, ako aj digitálna ortofotomapa. Predpokladom bude výpočet základných morfometrických parametrov. Výsledkom bude metodický postup spresňovania lavínových dráh aplikovateľný na ďalšie územia. Práca bude riešená v spolupráci so Strediskom lavínovej prevencie v Žiari. Možnosť pokračovania v rámci diplomovej práce, ktorá by sa zaoberala automatizovaným postupom spresňovania lavínových dráh.
ZKI6 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Práca rieši problematiku oddychu zraniteľných skupín obyvateľstva (seniori a matky s deťmi) počas letných vĺn horúčav, ktoré sú v dôsledku klimatickej zmeny čoraz častejšie. Možnosť vyjsť von a oddýchnuť si na lavičke v tieni je dôležitá nielen z hľadiska fyzického zdravia, ale aj z hľadiska sociálnej kohézie. Práca bude hodnotiť dostupnosť lavičiek vzhľadom na zatienenie vegetáciou a budovami na modelových lokalitách v Ružinove a v Rači. Využijú sa voľne dostupné údaje o lavičkách z OpenStreetMap, ktoré bude potrebné doplniť mobilným mapovaním alebo mapovaním z leaf-off ortofotomapy. Na simuláciu zatienenia sa využije digitálny model povrchu zo ZBGIS. Výsledky práce umožnia identifikovať oblasti, kde je lavičiek nedostatok, čo môže byť zaujímavou informáciou pre mestské plánovanie.
ZKI7 Mgr. Michal Druga, PhD.
Krajina na Slovensku sa mení predovšetkým v dôsledku zmien jej využívania človekom. Lokalizácia týchto zmien nie je náhodná, ale viac či menej usmerňovaná vlastnosťami krajiny – geografickými faktormi. Téma zahŕňa identifikáciu zmien krajinnej pokrývky vo vybranom území, následné vypracovanie máp geografických faktorov a nakoniec analýzu vplyvu faktorov na zmeny. Jedná sa preto o prierezovú geografickú tému. Študent sa na jednej strane naučí používať viaceré analytické nástroje GIS a osvojí si jednoduché štatistické postupy, na druhej strane si vyskúša geografickú teóriu o hľadaní súvislostí medzi zložkami krajiny na ich vzťahoch v reálnom území. Podrobnejšia špecifikácia prebehne po diskusii so študentom, keďže ciele a metódy sú úzko previazané s výberom územia a dĺžky skúmanej periódy, je teda možné si vybrať z ich širokej palety.
ZKI8 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Cieľom práce je charakterizovať aktuálny stav krajinnej pokrývky vybraného územia zahŕňajúceho spolu urbanizované, poľnohospodárske a prírodné prvky krajinnej štruktúry a znázorniť jej priestorovú štruktúru v mierke 1 : 10 000.
ZKI9 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Cieľom práce je porovnať presnosť generalizovaných modelov georeliéfu, vytvorených rôznymi algoritmami, na rozličných úrovniach detailu. Kvantitatívne vyhodnotiť mieru generalizácie a porovnať výsledky presnosti, so zameraním na vyhodnotenie vhodnosti pre rôzne typy georeliéfu a jeho tvary.
ZKI10 Mgr. Veronika Hajdúchová
Práca sa zameriava na vytvorenie a vizualizáciu 3D modelov budov v rôznych úrovniach detailu (LoD) pomocou lidarových dát v prostredí geografických informačných systémov (GIS). Hlavným cieľom je porovnanie schopností komerčného softvéru ArcGIS Pro a voľne dostupného softvéru QGIS s využitím ďalších voľne dostupných nástrojov, ako sú CloudCompare a Blender. Výsledkom práce budú 3D modely budov a komparatívna analýza použitých softvérových nástrojov a ich efektivity.
ZKI11 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Výpočet morfometrických veličín druhého a tretieho rádu na umelých povrchoch a vytvorenie mapovej knižnice týchto veličín pre potreby overovania algoritmov na výpočet krivostí v rôznych programových prostrediach.
ZKI12 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom práce bude klasifikácia digitálneho obrazu v produkte SNAP zvoleného nosiča. Študent testuje ponúkané algoritmy nekontrolovanej a kontrolovanej klasifikácie. Využíva dostupné manuály. Hodnotí správnosť klasifikácie. Prostredie SNAP porovnáva s inými nástrojmi (napr. SCP Plugin v QGISe, prípadne Idrisi).
ZKI13 Mgr. Lívia Labudová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava)
Vplyvom klimatickej zmeny a tým spojených teplotných pomerov sa mení aj nástup a ukončenie vegetačného obdobia. S tým je spojený aj posun jednotlivých fenologických fáz u pozorovaných lesných drevín. V rámci bakalárskej práce bude študent analyzovať zmenu v začiatku a ukončení vegetačného obdobia na vybraných fenologických staniciach na Slovensku, ako aj zmeny vo vybraných fenologických fázach buka lesného. Bakalárska práca má vytvoriť teoretickú bázu pre ďalší výskum problematiky vplyvu klimatickej zmeny (napr. dôsledku suchých období) na lesné ekosystémy na Slovensku, ktorý by bol ďalej realizovaný v rámci nadväzujúcej diplomovej práce.
ZKI14 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Historické pramene ponúkajú pomerne značný a zatiaľ dostatočne nevyužitý potenciál ohľadom nových poznatkov pri štúdiu historickej klímy na našom území. Jedným z takýchto prameňov sú aj noviny Pressburger Zeitung, ktoré vychádzali v Bratislave v rokoch 1764 až 1945 v nemeckom jazyku. Popri inom texte sa tu občas objavia aj informácie o rôznych extrémoch počasia, ktoré sa v tej dobe tu v Bratislave alebo v jej okolí vyskytli. Cieľom bakalárskej práce je zhodnotiť klimatické informácie, ktoré sa objavili na stránkach týchto novín v období prvej polovice 19. storočia. Pri tejto práci je nutná znalosť nemeckého jazyka. V aktuálnom akademickom roku (2023/24) sa rieši táto téma pre obdobie od začiatku vydávania týchto novín do konca 18. storočia.
ZKI15 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
Pravidelné meteorologické merania na Slovensku začínajú na niektorých staniciach v priebehu druhej polovice 19. storočia. Ide však iba o obmedzený počet takýchto miest. Väčšina staníc na našom území pochádza až z 20. storočia, najmä z jeho druhej polovice. Poznatky o počasí a klíme na našom území z obdobia pred začiatkom systematických meteorologických meraní (resp. z lokalít, ktoré v období na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia nemali vlastné merania) čerpáme z rôznych historických záznamov. Takéto poznatky sa týkajú najmä dosiahnutých extrémov počasia, ako sú napr. intenzívne zrážky, resp. ich dlhodobý nedostatok, povodne, búrky, silný vietor, výdatné sneženie, mimoriadna výška snehovej pokrývky, tuhé mrazy, vysoké teploty vzduchu a podobne. Záznamy možno nájsť v rôznych regionálnych archívoch, a to najmä v dobovej tlači, v kronikách, v starých listinách, knihách, mapách, fotografiách, na povodňových značkách a podobne. Na našej katedre (Katedre astronómie... FMFI UK – pozn. Z. M.) sa v rámci výskumu zaoberáme mapovaním historickej klímy na Slovensku a budovaním archívu dát. Cieľom bakalárskej práce je rozšíriť doteraz známe poznatky o klíme vybranej oblasti na Slovensku na základe dostupných historických prameňov ďalej do minulosti a pomôcť tak spoznať doteraz neznámu históriu klímy v tejto oblasti. Na podobnú tému boli v minulosti vypracované už dve bakalárske práce, jedna sa týkala oblasti Gemera a Malohontu, druhá oblasti v okolí Komárna. Obe tieto bakalárske práce nás obohatili o nové poznatky najmä z obdobia prelomu 19. a 20. storočia, pričom najvýznamnejšie výsledky z nich boli využité aj pri písaní viacerých článkov v spoluautorstve, ktoré boli publikované v časopisoch Acta Hydrologica Slovaca, Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae, Geographica Pannonica. V aktuálnom akademickom roku sa rieši táto téma pre oblasť Nových Zámkov a ich okolia.
ZKI16 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.
Cieľom práce bude rekonštrukcia priestorovej štruktúry, hospodárskeho využívania (extravilánu / intravilánu), hraníc a krajinnej pokrývky chotárneho územia zaniknutej stredovekej dediny na území Bratislavy. Zdrojmi údajov budú dostupné písomné údaje, staré mapy 18. – 20. storočia, ale aj údaje DMR a vlastný terénny výskum, zameraný na dokumentáciu zachovaných reliktov dopravnej infraštruktúry a hospodárskych aktivít (relikty rún, úvozy starých ciest, staré kameňolomy a pod.). Študent si aplikáciou interdisciplinárneho prístupu osvojí syntetické využívanie rôznych prameňov v rámci historickogeografického výskumu.
ZKI17 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.
ZKI18 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Študent na základe analýzy dostupných údajov (literatúry, máp, modelov georeliéfu, údajov z geofondu) spracuje prehľad súčasného poznania rozsahu a charakteru pleistocénneho zaľadnenia Nízkych Tatier (súvisiacich sedimentov a foriem georeliéfu). Súčasťou práce môže byť terénna rekognoskácia vybraných lokalít ovplyvnených zaľadnením.
ZKI19 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Na základe analýzy dobovej tlače (najmä z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia) študent rozšíri a sprehľadní poznanie historických povodní na vybranom toku (či jeho úseku), so zameraním sa aj na morfologické a iné efekty povodní, ktoré boli často motiváciami pre antropogénne zásahy do riečnej krajiny. Detailnejšie poznanie (nežiaducich) prírodných procesov v konkrétnom regióne môže byť ďalším podkladom pre strategické dokumenty a skvalitniť plánované manažmentové opatrenia v rámci implementácie rámcovej smernice o vode. Výhodou (nie nevyhnutnosťou) je znalosť maďarského, prípadne nemeckého jazyka.
ZKI20 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Organogénne a organominerálne kvartérne sedimenty a súvisiace pôdy zaberajú na Slovensku a vo svete malé rozlohy, plnia však v krajine viacero významných environmentálnych funkcií a takisto majú hospodársky význam. Napriek skutočnosti, že sa tieto sedimenty analyzujú v početných paleoekologických štúdiách, v posledných desaťročiach chýba ucelenejší a moderný pohľad sumarizujúci poznanie týchto sedimentov a pôd a ich súčasný stav po masívnej ťažbe najmä v 50. až 80. rokoch 20. storočia a následných manažmentových opatreniach. Práca by mala poskytnúť prehľad týchto typov sedimentov, ich charakter, rozšírenie na Slovensku, „stav“ vybraných významných lokalít, problémy klasifikácie pôd. Upresnenie ich významu v krajine môže byť prínosom pre budúcu ochranu ďalších, stále zanikajúcich lokalít.
ZKI21 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Bakalárska práca sa venuje rekonštrukcii procesov vo vybranom zosuvnom území na Slovensku s využitím dendrogeomorfologických metód výskumu. Súčasťou práce bude terénny výskum, spracovanie a vyhodnotenie vzoriek v dendrologickom laboratóriu.
ZKI22 Mgr. Adam Šupčík
Práca sa zameriava na využitie multispektrálnych satelitných snímok v oblasti precízneho poľnohospodárstva. Cieľom je analyzovať a optimalizovať pestovanie plodín pomocou spracovania obrazu a analýzy dát získaných z multispektrálnych snímok. Práca sa zameriava na identifikáciu chorôb, monitorovanie rastu plodín a odhad úrody. Výsledky tejto práce môžu poskytnúť poľnohospodárom cenné informácie na zlepšenie výnosov a efektívnosti ich hospodárenia.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
Učiteľstvo Geografia
upGE1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa zaoberá kartografickými aspektmi máp sveta s tematikou zobrazenia morských prúdov v geografických atlasoch, ich analýzou, zmenami a rôznorodosťou. Študované sú dostupné domáce a zahraničné atlasy v časovom reze. Analýza a hodnotenie máp sa zameriava na metódy mapového vyjadrovania, použitie mapových znakov, kompozíciu máp a ďalších kartografických aspektov, následne štatistické vyhodnotenie získaných údajov.
upGE2 Mgr. Michal Druga, PhD.
Cloudový GIS je stále populárnejšou formou práce s priestorovými dátami, ktorá sa zároveň stáva stále prístupnejšou širokej verejnosti, vrátane stredných škôl. Platforma ArcGIS Online ponúka možnosť vytvoriť aplikácie s rozhraniami, ktoré sú jednoduché pre ovládanie stredoškolskými študentami, pričom paleta aplikácií siaha od klasických webových máp, cez možnosti zobrazovania máp v smartfóne na exkurziách v prírode či meste, interaktívny zber priestorových údajov, až po dynamické prezentácie údajov vo forme „dashboardov“, či učiva vo forme „príbehových máp“. Cieľom témy je identifikovanie možností uplatnenia týchto aplikácií v stredoškolskej výuke, vytvorenie a otestovanie modelových aplikácií, ako aj následné zhodnotenie ich výhod / nevýhod a ich prínosu / časovej náročnosti.
upGE3 Mgr. Lívia Labudová, PhD. (Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava)
V čase rýchlo sa šíriacich dezinformácií s meteorologickým alebo klimatologickým kontextom je dôležité poznanie a porozumenie základných javov, ktoré sa v rámci klimatického systému vyskytujú, kľúčovým. Iba porozumenie týchto javov vytvára vyšší predpoklad na rozpoznanie dezinformácií a znižuje náchylnosť na uverenie v ich pravdivosť. Set didaktických pomôcok na vysvetlenie vybraného klimatologického javu má pomôcť učiteľom základných škôl pútavou a zrozumiteľnou formou vysvetliť pre žiakov možno ťažšie uchopiteľné a pre nich až abstraktné javy. Bakalárska téma pritom vytvára možnosť prepojiť odborné poznatky z praxe (SHMÚ) na jednej strane a didaktické vedomosti (študent a konzultant RNDr. Ivan Ružek, PhD.) na strane druhej.
upGE4 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Na základe analýzy dobovej tlače (najmä z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia) študent rozšíri a sprehľadní poznanie historických povodní na vybranom toku (či jeho úseku), so zameraním sa aj na morfologické a iné efekty povodní, ktoré boli často motiváciami pre antropogénne zásahy do riečnej krajiny. Detailnejšie poznanie (nežiaducich) prírodných procesov v konkrétnom regióne môže byť ďalším podkladom pre strategické dokumenty a skvalitniť plánované manažmentové opatrenia v rámci implementácie rámcovej smernice o vode. Výhodou (nie nevyhnutnosťou) je znalosť maďarského, prípadne nemeckého jazyka.
upGE5 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Študent po dôkladnej analýze dostupnej geografickej a geologickej literatúry z územia študentom zvolenej geomorfologickej jednotky (geomorfologického celku) stručne charakterizuje fyzickogeografické pomery v danej jednotke a vytvorí databázu významných geovedných lokalít (najmä geologických a geomorfologických) – napr. geologických odkryvov, typických foriem georeliéfu ap. ktoré vystihujú geologický a geomorfologický vývoj danej jednotky. Jednotlivé podľa neho významné lokality charakterizuje a môže pripraviť návrh geovednej exkurzie pre žiakov škôl v regióne, resp. ďalších záujemcov za účelom prírodovedného vzdelávania, resp. environmentálnej výchovy.
upGE6 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
upGE7 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
Pre magisterský študijný program
Fyzická geografia a geoinformatika
mZFI1 Mgr. Alexandra Benová, PhD.
Práca sa venuje časovo-priestorovým zmenám krajinnej pokrývky a ich analýze na vybraných starých mapách a ďalších zdrojoch až po súčasnosť. Na základe vzájomného porovnanie získaných zmien krajinnej pokrývky pomocou retrospektívnej analýzy sú identifikované hybné sily zmien a sú dané do vzťahu s historickými krajinnými štruktúrami. Téma sa vyšpecifikuje po výbere územia.
mZFI2 Mgr. Veronika Beranová, PhD.
Poľnohospodári posledné roky hľadajú spôsoby na zvýšenie úrodnosti a zároveň zníženie finančných strát hlavne v optimalizácii efektivity agrotechnických zásahov. Optimalizácia zásahov a udržateľnosť poľnohospodárstva je jednou z hlavných úloh precízneho poľnohospodárstva. Pre aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva je potrebné poznať predovšetkým prírodné podmienky, čo je úlohou práve komplexného geoekologického výskumu. Rozmach technológií v oblasti geografických informačných systémov či rôznych senzorov na zaznamenávanie faktorov prostredia otvára pre klasický geoekologický výskum nové dimenzie. Študent si v rámci tvorby práce osvojí metódy geoekologického výskumu, ale zároveň vypracuje podklad pre potreby poľnohospodárov na aplikáciu postupov precízneho poľnohospodárstva.
mZFI3 Mgr. Hana Bobáľová, PhD.
Práca by mala preskúmať možnosti monitorovania sucha na Slovensku pomocou údajov diaľkového prieskumu Zeme. Testovacie územia a ukazovatele sucha budú stanovené v spolupráci s odborníkmi z SHMÚ. Metodika bude spočívať v analýze časových sérií dát v prostredí Google Earth Engine.
mZFI4 Mgr. Michal Druga, PhD.
Dostupnosť patrí k najpodstatnejším faktorom ovplyvňujúcim lokalizáciu ľudských aktivít v krajine, a preto je kľúčovým vstupom modelov zmien krajinnej pokrývky a vyžitia zeme. Existuje však široká paleta foriem jej vyjadrenia; patrí sem euklidovská vzdialenosť k najbližšej obci, ale aj populačný potenciál (potenciálna dostupnosť zo všetkých obcí zvoleného regiónu, zohľadňujúca ich vzdialenosť aj počet obyvateľov). Ukazovatele dostupnosti je teda možné definovať rôznymi kombináciami výberu centier ľudskej aktivity, od ktorých je počítaná, vyjadrenia intenzity ľudskej aktivity, spôsobom výpočtu vzdialenosti a podobne. Táto téma zahŕňa tvorbu viacerých vybraných foriem dostupnosti pomocou nástrojov cost a path distance, rastrovej kalkulačky a model buildera v ArcGIS Pro a následné porovnanie ich predikčnej sily v jednoduchých modeloch zmien krajinnej pokrývky na Slovenku, a prípade v iných hornatých regiónoch Európy.
mZFI5 Mgr. Michal Druga, PhD.
Na Slovensku prebiehajú projekty smerujúce k zvýšeniu laterálnej konektivity riek napojením starých riečnych ramien na súčasné toky. Pre vytypovanie vhodných lokalít je nutné poznať rozdiel nadmorských výšok medzi dnami starých ramien (lidarový model DMR 5.0 poskytuje podrobné dáta) a hladinami najbližších riek pri rôznych prietokoch. GIS ponúka jednoduché nástroje na takéto porovnanie, existuje však viacero možností ich použitia. Cieľom tejto témy je otestovať tieto možnosti na nížinách s dostupným DMR5.0, vyhodnotiť postupy, určiť lokality s najväčším potenciálom, opísať výsledky vzhľadom k prítomnosti chránených území a publikovať výsledné mapy ako webovú mapu.
mZFI6 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
Cieľom práce je zachytiť dynamiku priestorovej štruktúry krajiny a trendy vo vývoji krajinnej pokrývky vybraného reprezentatívneho územia minimálne za ostatných 30 rokov. Výstupy práce vychádzajú z analýz dát DPZ, detailných mapových diel a terénneho výskumu. Pri hodnotení trendov krajinnej pokrývky bude použitá interpretácia a klasifikácia spojená s legendou pre 5. úroveň CORINE Land Cover v mierke 1:10 000 a analýza vplyvu vybraných geografických faktorov.
mZFI7 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.
V práci sa bude analyzovať zmena priestorovej štruktúry vybraného územia lesa zasiahnutého veternou disturbanciou, prípadne následným nástupom drevokazného hmyzu. Vytvoria sa detailné mapy krajinnej pokrývky ilustrujúce intenzitu disturbancie na základe analýz dát diaľkového prieskumu Zeme a zhodnotí sa vplyv fyzickogeografických faktorov na ňu.
mZFI8 Mgr. Richard Feciskanin, Ph.D.
Hlavným cieľom je predstaviť požiadavky a možnosti publikovania veľkoobjemových vektorových dát priamo do aplikácií. Táto forma je analógiou Cloud Optimized Geotiff pre vektory. Pri vektorových dátach je situácia zložitejšia, okrem vizualizácie je potrebné podporovať aj analýzy nad týmito dátami. Okrem prehľadu problematiky a najaktuálnejšieho vývoja má byť výstupom práce webová mapová aplikácia zobrazujúca optimalizované vektorové dáta publikované s podporou streamovania a náhodného prístupu.
mZFI9 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Tvorba digitálneho terénneho modelu z údajov získaných pomocou laserového skenovania (lidar). Následné modelovanie vodnej a orbovej erózie. Verifikácia výsledkov použitých modelov erózie na základe porovnania priestorovej distribúcie miest s predpokladanou maximálnou intenzitou erózie a distribúciou svetlých fľakov na ornej pôde.
mZFI10 RNDr. Marián Jenčo, PhD.
Optimalizácia nastavenia fotovoltického panelu v rôznych zemepisných šírkach v rámci rôznych ročných období.
mZFI11 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Záznamy fotoprieskumných družíc (projekty CORONA, ARGON, LANYARD) z dôb studenej vojny sú neoceniteľným zdrojom informácii pre mapovanie zmien krajiny. Vzhľadom na vysoké geometrické skreslenie ich obrazu nie je ho možné spracovávať bežnými rovinnými transformáciami. Preto cieľom práce bude spracovanie obrazu fotogrametrickými postupmi (riešenie vnútornej orientácie, vonkajšej orientácie, digitálne diferenciálne prekreslenie). Práca sa bude spracovávať v nástrojoch - ArcGIS Pro, Grass GIS, prípadne iných. Predpokladáme, že polohová presnosť takto spracovaných záznamov bude korešpondovať s ich priestorovým rozlíšením.
mZFI12 Mgr. Miroslav Kožuch, PhD.
Cieľom bude automatická extrakcia budov a ich charakteristík z dát leteckého lidaru. Vytvorená vektorová vrstva bude doplnená o ďalšie atribúty, napr. výšky budov. Vrstva bude štatisticky porovnaná s dostupnými vstvami napr. OSM/ZBGIS/kataster. Predpoklad zručnosti – ArcGIS Pro a CloudCompare.
mZFI13 doc. RNDr. Igor Matečný, PhD.
mZFI14 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
V súčasnosti existuje v niektorých európskych krajinách vypracovaná databáza udalostí, pri ktorých boli zaznamenané straty na ľudských životoch pri povodniach. V súčasnosti je snaha rozšíriť takúto databázu aj o ďalšie európske krajiny, ktoré ju zatiaľ neevidujú, ako je napríklad aj Slovensko. V rámci prípravy budovania takejto databázy pre územie Slovenska sme sa rozhodli, že ju rozšírime aj o udalosti, pri ktorých boli hlásené obete v dôsledku všetkých nepriaznivých podmienok počasia a prípadne i v dôsledku ďalších prírodných extrémov, ktoré sa vyskytli. Cieľom diplomovej práce bude priniesť a vyhodnotiť poznatky o obetiach jednotlivých prírodných extrémov z územia celého Slovenska z vybraného obdobia v minulosti, ktoré sú zaznamenané v archívnych materiáloch, a to najmä pochádzajúce zo štúdia dostupnej dennej tlače.
mZFI15 RNDr. Marián Melo, PhD. (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFaI UK v Bratislave)
V minulosti sa na Dunaji v porovnaní so súčasnosťou oveľa častejšie vyskytovali rôzne ľadové javy ako napríklad ľadové kryhy, ľadochody, ľadová pokrývka, ľadové zátarasy, ľadové povodne. Mnohé z nich (najmä zo starších období) doteraz neboli v odborných či vedeckých prácach zdokumentované a vyhodnotené. Cieľom diplomovej práce je priniesť informácie z archívnych zdrojov, týkajúce sa výskytu ľadových javov na Dunaji a ich vyhodnotenie z klimatického hľadiska.
mZFI16 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Cieľom práce je utvorenie čo najpresnejšieho digitálneho modelu výšok bázy kvartérnych sedimentov daného územia na základe údajov z archívu Geofondu. Primárne bodové pole výšok povrchu bázy kvartérnych sedimentov bude utvorené odčítaním hrúbky kvartérnych sedimentov vo vrtoch a geofyzikálnych profiloch od DMR 5.0. Otestujú sa rôzne formy interpolácie pre utvorenie vrstvy hrúbky kvartérnych sedimentov a určí miera vierohodnosti získaných údajov. Napokon budú spočítané vybrané geomorfometrické charakteristiky bázy kvartérnych sedimentov, použiteľné ako markery geomorfologického vývoja územia.
mZFI17 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Terénny geomorfologický výskum bude zameraný na hľadanie analýzu a popis markerov predpokladaného unikátneho geomorfologického vývoja územia na rozhraní pleistocénu a holocénu. Budú sa overovať prvky hypotézy existencie dunou hradeného jazera, jeho katastrofického vypustenia pri extrémnej seizmickej udalosti a vzniku výnimočných gravitačných deformácií stekutením eolických pieskov a / alebo podložných neogénnych ílov. Výsledky terénneho výskumu budú spracované a integrované do účelového geomorfologického informačného systému územia.
mZFI18 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.
Terénny geoekologický výskum bude zameraný na detailné mapovanie geokomplexov na úrovni geotopov s dôrazom na interakciu georeliéfu, pôd, hydrického režimu a prirodzenej potenciálnej vegetácie. Analýza na tessere a extrapolácia údajov z nej na základe georeliéfu budú hlavným metodickým nástrojom. Hlavným výsledkom bude účelový geoekologický informačný systém a v rámci neho najmä mapa typov geotopov.
mZFI19 RNDr. Norbert Polčák, PhD.
Cieľom práce je analýza vplyvu geografických faktorov, predovšetkým reliéfu a aktívneho povrchu, na výskyt silného vetra na Slovensku. Práca je zameraná na výskyt priemernej rýchlosti vetra a nárazov vetra pri vybraných typoch poveternostných situácií.
mZFI20 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Študent na základe kartotékových záznamov toponyma „rybník“ a podobných súvisiacich na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra spracuje (fyzicko)geografickú databázu známych rybníkov na Slovensku, alebo v závislosti od rozsahu práce vo vybranej časti Slovenska. Popri mape a lokalizácii jednotlivých rybníkov sa práca zameria na identifikáciu charakteru rybníkov - napr. ako vznikli (napr. často to boli upravené staré riečne formy na alúviách), aký je ich súčasný stav podľa dostupných máp a podkladov (zaniknutý, existujúci ap.), jeho parametre, prípadne predpokladané obdobie vzniku a príčiny zániku a iné historickogeografické súvislosti či rôzne klasifikácie aj s ohľadom na prírodné komponenty krajiny. Súčasťou práce môže byť terénna rekognoskácia zaujímavých/typových lokalít rybníkov. Poznanie množstva a charakteru zaniknutých lokalít môže byť prvotným východiskom k úvahám o ich prípadnej systematickejšej obnove v kontexte obdobia klimatických zmien, pôdneho a hydrologického sucha, prípadne povodní a úlohe niektorých rybníkov ako vodoretenčných nádrží.
mZFI21 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Upresnenie morfotektonického vývoja geomorfologického celku Javorie na základe analýzy textúry riečnej siete, zarovnaných povrchov, niektorých morfometrických parametrov, geologickej stavby a i.
mZFI22 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Cieľom práce je s využitím historických máp na základe analýzy morfologických parametrov v rôznych časových úrovniach identifikovať správanie sa riečneho koryta Hrona/Váhu v hydroklimatických podmienkach malej doby ľadovej.
mZFI23 Mgr. Juraj Procházka, PhD.
Hlavným pracovným nástrojom bude zber priestorových dát, resp. terénne mapovanie fluviálnych a súvisiacich foriem georeliéfu (najmä vnútrokorytových), popis priestorovej štruktúry foriem v koryte a na nive Rudavy a identifikácia faktorov, ktoré ovplyvňujú súčasnú fluviálnu morfogenézu v tomto regióne. Špeciálna pozornosť bude venovaná vplyvu veľkých zvyškov dreva na vznik a zmeny foriem, keďže koryto Rudavy je mimoriadne bohaté na akumulácie dreva.
mZFI24 RNDr. Ivan Ružek, PhD.
Diplomová práca sa venuje rekonštrukcii geomorfologických procesov vo vybranom zosuvnom území na Slovensku s využitím dendrogeomorfologických metód výskumu. Súčasťou práce bude terénny výskum, spracovanie a vyhodnotenie vzoriek v dendrologickom laboratóriu.
Poznámky
(1) Nie sú vylúčené aj ďalšie témy (po osobnom dohovore). Tieto však musia byť odsúhlasené vedúcim katedry a garantom štúdia.
(2) Diplomovú prácu môže v odôvodnených prípadoch viesť i relevantný externý vedecký pracovník. V takom prípade bude z praktických dôvodov k téme vedúcim katedry určený konzultant z katedry.
Pre doktorandský študijný program
Fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika
- Hodnotenie dynamiky využitia krajiny a zmien krajinnej pokrývky
- dFGG1 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.Na základe aplikácie aktuálnych metodických postupov výskumu a mapovania krajinnej pokrývky (fyziognomických prejavov prebiehajúcich prírodných a socioekonomických procesov na zemskom povrchu) s využitím dostupných historických prameňov, máp, leteckých snímok, GIS analýz a vlastného terénneho výskumu bude doktorand charakterizovať detailne dlhodobý vývoj využitia krajiny vybraného územia, fyziognomické prejavy tokov zmien krajinnej pokrývky (land cover flows) a vplyv prírodných komponentov krajiny na ne. Práca sa môže špecializovať na vybraný typ areálov krajinnej pokrývky, napríklad poľnohospodárske, alebo lesné s významnými prejavmi zmien.
- Detailné mapovanie a klasifikácia mestskej zelene s využitím OBIA
- dFGG2 doc. RNDr. Vladimír Falťan, PhD.V rámci výskumu sa bude realizovať veľkomierkové mapovanie rôznych typov areálov mestskej zelene (na príkladových štúdiách z územia Bratislavy), klasifikovanie jednotlivých druhov stromov a krov v mestskom prostredí s využitím 2D a 3D dát získaných diaľkovým prieskumom Zeme a objektovo orientovanej analýzy obrazu (OBIA). Ako jeden z výstupov budú prezentované návrhy na optimalizáciu priestorovej štruktúry zelene v kontexte klimatickej zmeny.
- Zvyšovanie účinnosti fotovoltických systémov prostredníctvom optimalizácie nastavenia solárnych panelov
- dFGG3 RNDr. Marián Jenčo, PhD.Práca bude zameraná na optimalizáciu nastavenia solárnych panelov. Analýza časového priebehu meterologických prvkov a parametrov oslnenia umožňuje nastavenie solárnych panelov vzhľadom na maximalizáciu príjmu priameho a rozptýleného žiarenia v ľubovoľnom časovom momente. Zohľadnenie priebehu meteorologických prvkov a parametrov oslnenia je dôležité aj pri statických inštaláciách alebo inštaláciach solárnych panelov umožňujúcich zmenu ich nastavenia len v jednom smere. Možnosť porovnanie množstva žiarenia dopadajúceho na panely s rôznymi možnosťami zmeny sklonu a orientácie je dôležitým faktorom pri rozhodovaní o ekonomickej efektívnosti jednotlivých inštalácií fotovoltických systémov.
- Fyzikálne založená morfoštruktúrna segmentácia a topografický rovnovážny stav
- dFGG4 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.Morfoštruktúrna fyzikálne založená segmentácia georeliéfu umožňuje identifikovať základné morfotektonické jednotky horských regiónov v rôznych mierkach a pomocou indexu ISS posudzovať ich rovnovážny stav (steady state) ako aj rôzne vývojové hypotézy. V rámci témy sa budú testovať a rozvíjať koncepty a postupy zhrnuté v práci Bandura, Minár, Bielik (2021): “Physically based morphostructural land surface segmentation: Case of the Alps and Western Carpathians”, in: Transactions in GIS 25, 2394–2418.
- Využitie fyzikálnej geomorfometrie vo vybranom fyzickogeografickom výskume
- dFGG5 prof. RNDr. Jozef Minár, CSc.Fyzikálna geomorfometria je založená na striktnej fyzikálnej interpretácii základných geomorfometrických charakteristík ako ukazovateľov rôtnych typov potenciálnej gravitačnej energie, sily, alebo geomorfickej práce. Tento nový prístup možno uplatniť pri využití geomorfometrickej analýzy v rôznych typoch fyzickogeografického výskumu. Na základe preštudovania práce Minár et al. (2024): Physical geomorphometry for elementary land surface segmentation and digital geomorphological mapping, in: Earth-Science Reviews 248, 104631, uchádzač navrhne typ fyzickogeografického výskumu, ktorého nosnou súčasťou bude testovanie účinnosti fyzikálnogeomorfometrických prístupov v oblasti, ktorou sa zaoberá.
- Zaniknuté rybníky a rybné vody Slovenska
- dFGG6 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.Poznatky o historických mokradiach nadobúdajú v kontexte klimatickej zmeny značný význam a sú cenné nielen z pohľadu zadržiavania vody v krajine. Predmetom dizertačnej práce bude lokalizácia, rekonštrukcia parametrov, využívania a manažmentu vybraných zaniknutých rybníkov v krajine Slovenska, ale aj prírodných jazier, ktoré sa v minulosti upravovali na rybolov. Hlavnými cieľmi výskumu budú historické využívanie a paleoenvironmentálna rekonštrukcia zaniknutých jazier a ich litorálnych zón. Výskum bude vychádzať z rešerše existujúcich historických poznatkov. Ťažiskom však bude vlastný geovedný výskum doktoranda aplikáciou kombinovaných metód kartografie, pedo- a biogeografie, analýzy sedimentov a ekofaktov (= paleoekologická analýza makrozvyškov), ale aj geomorfologického, prípadne hydrologického modelovania v prostredí GIS.
- Stredoveké plužiny ako fenomén historickej rurálnej krajiny Slovenska
- dFGG7 doc. Ing. Peter Pišút, PhD.Súčasné metódy diaľkového prieskumu Zeme – najmä digitálne modely reliéfu na báze lidaru – otvárajú nové možnosti pri výskume historických krajín. Predmetom dizertačnej práce bude bude identifikácia, klasifikácia a vizualizácia agrárnych objektov, väčšinou ešte stredovekých agrárnych valov a brázd (ridge & furrow system) v extraviláne niektorých zaniknutých sídiel Slovenska. Cieľom bude spresnenie lokalizácie starých plužín (t. j. agrárnych parciel, terás), hraníc sídiel a rekonštrukcie ich hospodárskeho zázemia. Staré plužiny po vyľudnení obcí mohli zostať v krajine zakonzervované následnou zmenou jej využívania na pasienky, alebo zarástli lesom. Okrem historigrafických, prípadne archeologických poznatkoch o opustených sídlach sa pri výskume primárne využijú metódy kartografie, diaľkového prieskumu Zeme a morfometrickej analýzy. Takto získané výsledky doktorand overí terénnym výskumom s využitím pedo- a biogeografických metód, prípadne aj paleoekologickou analýzou potenciálnych eko- a artefaktov.
Ďalšie témy tohto študijného programu s vedením na Geografickom ústav SAV prezentuje ich stránka k doktorandskému štúdiu .
Základné informácie a témy dizertačných prác – vo všetkých programoch, o ktoré sa možno uchádzať v rámci prijímacieho konania na doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK.